Nemecko pracuje na krízových plánoch a snaží sa pripraviť na výnimočný a nepredvídateľný vývoj v prípade, že sa Grécko rozhodne vystúpiť z eurozóny.
Autor TASR
Berlín 7. januára (TASR) - Nemecko pracuje na krízových plánoch a snaží sa pripraviť na výnimočný a nepredvídateľný vývoj v prípade, že sa Grécko rozhodne vystúpiť z eurozóny. Tieto plány zahŕňajú aj možné problémy bankového sektora. Informovala o tom agentúra Reuters na základe článku v dnešnom vydaní bulvárneho denníka Bild.
Bild, ktorý sa odvoláva na nemenované vládne zdroje uviedol, že vláda pripravuje scenáre vývoja v prípade, že v gréckych predčasných voľbách 25. januára zvíťazí opozičná ľavicová strana Syriza. Jej líder totiž sľúbil, že zruší nepopulárne úsporné opatrenia a chce "stornovať" aj časť z gréckeho dlhu.
Podľa Bildu vládnych odborníkov znepokojuje možný kolaps bánk, ak klienti v Grécku vezmú tamojšie banky útokom a rozhodnú sa vybrať svoje vklady v eurách pre obavy z vystúpenia krajiny z eurozóny a návrate ku gréckej mene, drachme. Európska banková únia by v tomto prípade musela intervenovať a naliať do gréckych bánk miliardy eur, píše Bild.
Ďalšie nemecké periodikum, týždenník Der Spiegel, v sobotu 3. januára napísal, že podľa Berlína sa odchodu Grécka z eurozóny, tzv. grexitu pravdepodobne nebude dať vyhnúť, ak vo voľbách vyhrá Syriza. Ale Nemecko sa domnieva, že eurozóna by grexit zvládla.
Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel v nedeľu 4. januára na otázky novinárov povedal, že Nemecko chce, aby Grécko zostalo členom eurozóny, ale zároveň skonštatoval, že menová únia je dnes oveľa stabilnejšia ako na začiatku dlhovej krízy v roku 2010.
Nemecko ako najväčšia ekonomika eurozóny musí najviac prispievať aj do záchranných fondov. Berlín preto trvá na tom, aby Grécko pokračovalo v reformách a dodržalo svoje záväzky, ktoré sú spojené so záchrannými úvermi. Obáva sa totiž, že po zmiernení prístupu ku Grécku by sa aj ostatné problematické krajiny eurozóny mohli dožadovať rovnakého prístupu a zmiernenia reforiem.
Bild, ktorý sa odvoláva na nemenované vládne zdroje uviedol, že vláda pripravuje scenáre vývoja v prípade, že v gréckych predčasných voľbách 25. januára zvíťazí opozičná ľavicová strana Syriza. Jej líder totiž sľúbil, že zruší nepopulárne úsporné opatrenia a chce "stornovať" aj časť z gréckeho dlhu.
Podľa Bildu vládnych odborníkov znepokojuje možný kolaps bánk, ak klienti v Grécku vezmú tamojšie banky útokom a rozhodnú sa vybrať svoje vklady v eurách pre obavy z vystúpenia krajiny z eurozóny a návrate ku gréckej mene, drachme. Európska banková únia by v tomto prípade musela intervenovať a naliať do gréckych bánk miliardy eur, píše Bild.
Ďalšie nemecké periodikum, týždenník Der Spiegel, v sobotu 3. januára napísal, že podľa Berlína sa odchodu Grécka z eurozóny, tzv. grexitu pravdepodobne nebude dať vyhnúť, ak vo voľbách vyhrá Syriza. Ale Nemecko sa domnieva, že eurozóna by grexit zvládla.
Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel v nedeľu 4. januára na otázky novinárov povedal, že Nemecko chce, aby Grécko zostalo členom eurozóny, ale zároveň skonštatoval, že menová únia je dnes oveľa stabilnejšia ako na začiatku dlhovej krízy v roku 2010.
Nemecko ako najväčšia ekonomika eurozóny musí najviac prispievať aj do záchranných fondov. Berlín preto trvá na tom, aby Grécko pokračovalo v reformách a dodržalo svoje záväzky, ktoré sú spojené so záchrannými úvermi. Obáva sa totiž, že po zmiernení prístupu ku Grécku by sa aj ostatné problematické krajiny eurozóny mohli dožadovať rovnakého prístupu a zmiernenia reforiem.