Berlín 29. júna (TASR) - Nemecko obnoví tzv. dlhovú brzdu už v roku 2023 po tom, ako ju na tri roky pozastavilo, aby zvládlo dôsledky pandémie nového koronavírusu. Uviedli to v stredu zdroje z nemeckého ministerstva financií. TASR správu prevzala z AFP.

Nemecká vláda si na budúci rok požičia 17,2 miliardy eur, pričom sa bude držať dlhového pravidla zakotveného v ústave, podľa ktorého nesmie deficit verejných financií prekročiť 0,35 % ročného výkonu jeho hospodárstva. A to aj napriek novým výdavkom v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine, tvrdia zdroje.

Nová pôžička v návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý má ministerstvo predložiť kabinetu v piatok (1. 7.), je takmer o 10 miliárd eur vyššia ako v predchádzajúcom návrhu z apríla. "Napriek značnému zvýšeniu nákladov však bude dlhová brzda rešpektovaná," uviedol jeden zo zdrojov.

Podľa zdrojov Nemecko, ktoré má na rok 2022 schválený nový dlh vo výške takmer 140 miliárd eur, bude v nasledujúcom roku profitovať z ukončenia mnohých výdavkov súvisiacich s pandémiou, ako aj z vyšších daňových príjmov.

Hoci je Nemecko tradične finančne disciplinovaným štátom, vláda na začiatku pandémie porušila vlastné dlhové pravidlá a uvoľnila rozsiahlu finančnú pomoc pre hospodárstvo na boj so zdravotnou krízou a jej dôsledkami.

Vláda v Berlíne tento rok predstavila podporný balík v hodnote niekoľkých miliárd eur, ktorý má firmám v najväčšej európskej ekonomike pomôcť prekonať následky ukrajinskej vojny a sankcií proti Rusku.

Berlín vynaložil tiež miliardy eur na diverzifikáciu dodávok energie, aby znížil svoju závislosť od Ruska, ako aj na značné investície v rámci boja proti klimatickej zmene a presadzovanie digitálnych technológií.

Záväzok vrátiť sa k dlhovej brzde od roku 2023 bol kľúčovým bodom koaličnej dohody, ktorú podpísali sociálni demokrati (SPD), zelení a liberáli z FDP pri zostavovaní novej nemeckej vlády koncom roka 2021. Bola to kľúčová požiadavka Christiana Lindnera z FDP, súčasného ministra financií.

V uplynulých týždňoch sa však začali zvyšovať tlaky na pozastavenie tohto pravidla na dlhšie obdobie – dokonca aj zvnútra koalície. "Musíme diskutovať o dlhovej brzde," povedala minulý týždeň spolupredsedníčka SPD Saskia Eskenová a vyzvala na zrušenie tohto pravidla aj v roku 2023.

"V časoch krízy sú úsporné opatrenia nesprávnym nástrojom," povedal Sven-Christian Kindler zo Strany zelených, ktorý sedí v rozpočtovom výbore Bundestagu.

Lindner však tento týždeň v rozhovore pre televíziu ZDF vyhlásil, že o návrate k dlhovej brzde nebude vyjednávať.

Minister poukázal na rast úrokových sadzieb v Európe, ktorý by mohol Nemecko v roku 2023 stáť ďalších 12 miliárd eur. Diskusie o návrhu rozpočtu v parlamente, ktoré sa majú začať v septembri, tak budú ostré.