Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 13. jún 2025
< sekcia Ekonomika

Nemecku hrozí pre clá v USA recesia, už tretí rok po sebe

Ilustračné foto. Foto: Teraz.sk

Pre Nemecko sú USA najväčším obchodným partnerom.

Berlín 7. apríla (TASR) - Clá na dovoz do USA spôsobia veľkú ranu nemeckej ekonomike, oddialia jej oživenie a možno po prvý raz v novodobej histórii budú mať z následok pokračovanie recesie už k tretí rok po sebe, varovali v pondelok analytici. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Pre Nemecko sú USA najväčším obchodným partnerom. V roku 2024 dosiahol Berlín rekordný prebytok v obchode s Washingtonom vo výške 70 miliárd eur. Proexportne orientované Nemecko tak utrpí najväčšiu porážku v obchodnej vojne Európy a USA.

"Celkovo sa ekonomické riziká na rok 2025 prikláňajú k tretiemu roku recesie po sebe," povedal Marc Schattenberg, hlavný ekonóm Deutsche Bank Research.

Nemecký obchod pravdepodobne zasiahnu tri faktory: bude menej vyvážať do USA aj do Číny a môže pocítiť vplyv zvýšenej konkurencie, keďže sa hľadajú nové trhy pre produkty, ktoré predtým smerovali do USA, uviedla odborníčka inštitútu Ifo Lisandra Flachová.

Nemecko „jednoducho čelí tvrdej realite, keďže svet sa zmenil“, povedal Carsten Brzeski z ING, ktorý očakáva tiež pokles nemeckej ekonomiky v roku 2025.

Nemecko bolo jedinou krajinou skupiny G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta), ktorej sa uplynulé dva roky nepodarilo dosiahnuť hospodársky rast. Oživenie ekonomiky bolo tak kľúčovou témou počas kampane pred februárovými voľbami.

Víťazní konzervatívci na čele Friedrichom Merzom a sociálni demokrati, ktorí rokujú o zostavení vlády, už oznámili vytvorenie fondu vo výške 500 miliárd eur na investície do infraštruktúry a rozsiahle zmeny v pravidlách pôžičiek s cieľom posilniť obranu a oživiť hospodársky rast.

Nečakane obrovský fiškálny stimul v Nemecku môže pomôcť kompenzovať niektoré škody spôsobené obchodnou vojnou, ale riziká sú naklonené smerom nadol,“ uviedol hlavný ekonóm Berenbergu Holger Schmieding.

Je tiež nepravdepodobné, že by fiškálne stimuly v krátkom časovom horizonte podporili ekonomiku, pričom ich vplyv analytici očakávajú až v rokoch 2026 a 2027.

Budúca nová nemecká vláda má v nadchádzajúcich mesiacoch len obmedzené možnosti na ochranu svojho exportného priemyslu a širšej ekonomiky. Spotrebiteľská a podnikateľská dôvera tak môže zostať utlmená.

Všetci opýtaní ekonómovia uviedli, že obchodný konflikt zvýšil potrebu štrukturálnych reforiem a že dotácie nemusia byť riešením.

Ekonomický program, o ktorom rokovali budúce koaličné strany, je zatiaľ nedostačujúci, uviedli experti. Vyzývajú preto na odvážnejšie kroky na urýchlenie investícií a posilnenie nemeckej konkurencieschopnosti.

VEĽKÁ PREDPOVEĎ POČASIA: Jún je zatiaľ bez horúčav. Dokedy to vydrží?

V roku 2021 sa začala prvá výrazná horúčava už v polovici júna a trvala 10 dní. V Mužli namerali 38 stupňov.

- Izraelskí záchranári v piatok večer oznámili, že v strednej časti krajiny evidujú sedem ľahko zranených po tom, ako Irán vypálil na Izrael salvu rakiet.

- Ruský prezident Vladimir Putin v piatok odsúdil izraelské útoky na Irán. Oznámil to Kremeľ po telefonických rozhovoroch Putina s iránskym náprotivkom Masúdom Pezeškijánom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

- Zložka izraelskej armády, ktorá má na starosti civilnú obranu, v piatok nariadila obyvateľom celého Izraela, aby až do odvolania zostávali blízko protileteckých krytov. Informoval o tom spravodajský web The Times of Israel.

- Americký prezident Donald Trump v piatok v rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že nie je jasné, či Irán po izraelských útokoch ešte má jadrový program. Izraelská armáda medzičasom oznámila, že dosiaľ zasiahla viac ako 200 cieľov v Iráne, píše TASR.

- Obranca Milan Škriniar by údajne mohol zemieriť do SSC Neapol k svojmu spoluhráčovi zo slovenskej futbalovej reprezentácie Stanislavovi Lobotkovi.

- Iránsky jadrový program predstavuje už roky kľúčovú výzvu pre Európu, Spojené štáty i celé medzinárodné spoločenstvo. Ak by totiž Teherán získal jadrové zbrane, malo by to ďalekosiahle dôsledky nielen pre celý blízkovýchodný región.

- Americký prezident Donald Trump tvrdí, že vedel o pláne Izraela zaútočiť na jadrové zariadenia v Iráne. Povedal to v piatok agentúre Reuters.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) sa plánuje stretnúť so spolkovým kancelárom Rakúskej republiky Christianom Stockerom. Hovoril s ním o tom v piatkovom telefonickom rozhovore, o ktorom informuje na sociálnej sieti.

- Predstavitelia opozičného Progresívneho Slovenska (PS) vrátane predsedu hnutia Michala Šimečku sa v piatok v Prahe stretli s českým prezidentom Petrom Pavlom. Témou diskusie boli česko-slovenské vzťahy.

- Minister školstva SR Tomáš Drucker počas návštevy v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) podpísal v mene SR Memorandum o porozumení k štúdii uskutočniteľnosti pre budúci kruhový urýchľovač (FCC – Future Circular Collider).

- Komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Michael O’Flaherty v piatok vyhlásil, že slovenskí poslanci by nemali prijímať ústavné zmeny, ktoré oslabujú všeobecnú ochranu ľudských práv alebo ktoré oslabujú ľudské práva konkrétnych skupín v spoločnosti.

- Irak podal v piatok sťažnosť Bezpečnostnej rade OSN pre narušenie svojho vzdušného priestoru zo strany Izraela počas rozsiahleho piatkového útoku na Irán. Oznámilo to iracké ministerstvo zahraničných vecí, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

- Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v piatok po útoku izraelskej armády na Irán telefonicky hovoril s viacerými svetovými politikmi. Má naplánované aj rozhovory s prezidentmi USA a Ruska - Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom.

- Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok vyhlásil, že Izrael má právo na sebaobranu. Vyjadril sa tak po izraelských útokoch v Iráne a zároveň vyzval všetky strany na maximálnu zdržanlivosť.

- Európska komisia (EK) v rámci svojho úsilia o úplné zastavenie dodávok energetických zdrojov z Ruska plánuje terminálom na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Európskej únii (EÚ) zakázať poskytovať služby ruským zákazníkom.

- Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v piatok vyhlásil, že Izrael oľutuje útok na iránske jadrové a vojenské zariadenia. Povedal to v piatok popoludní v prejave k národu odvysielanom v štátnej televízii.

- Americký prezident Donald Trump v piatok uviedol, že ešte pred izraelskými útokmi na Irán dal vedeniu v Teheráne ultimátum na uzavretie jadrovej dohody. Dodal, že Teherán má teraz druhú šancu.

- Členské krajiny Európskej únie sa v piatok zhodli na predĺžení dočasnej ochrany pre ukrajinských vojnových utečencov o jeden rok. V EÚ tak budú môcť na základe tohto mechanizmu zostať do 4. marca 2027, informuje TASR podľa agentúry AFP a tlačovej správy Rady EÚ.

- Ministerstvo kultúry (MK) SR má pomerne vysoké tempo pri plnení úloh programového vyhlásenia vlády (PVV), aktuálne je na úrovni asi 50 percent. Zhodnotil to predseda vlády SR Robert Fico.