Londýn 6. marca (TASR) - Neriadený krach Grécka by eurozóne spôsobil škody za viac ako bilión eur a Taliansko a Španielsko by museli požiadať o finančnú pomoc. Uvádza sa v dôvernej správe Inštitútu medzinárodných financií (IIF), ktorú sa podarilo získať agentúre Reuters.

Súkromní investori musia najneskôr vo štvrtok 8. marca oznámiť, či sa zapoja dobrovoľne do výmeny gréckych dlhopisov, ktorá je súčasťou druhého záchranného balíka pre zadlženú krajinu.

Investori v rámci tzv. swapovej operácie stratia takmer tri štvrtiny z hodnoty gréckeho dlhu. Ale grécky minister financií Evangelos Venizelos ich upozornil, že je to lepšie, ako keby helénska republika skrachovala. A tých, ktorí dohodu o výmene dlhopisov nepodpíšu, Atény prinútia akceptovať straty.

Cieľ je vraj vystrašiť investorov

Analytici sa domnievajú, že cieľom dôvernej správy IIF je vystrašiť investorov a primäť ich, aby sa podieľali na záchrane Grécka.

"Neriadený bankrot Grécka by mal veľmi vážne a ničivé následky," varuje IIF v dokumente z 18. februára, podľa ktorého je síce ťažké presne určiť výšku týchto škôd, ale určite presiahnu 1 bilión eur.

Grécku pritom beží čas. Ak sa mu nepodarí do 20. marca získať peniaze na vyplatenie dlhopisov, trhy to budú považovať za neriadený bankrot a signál, že politici stratili kontrolu nad eurom. Investori sa následne zamerajú na ďalšie slabé krajiny eurozóny.

Španielsko a Taliansko budú potom nútené požiadať o finančnú pomoc vo výške 350 miliárd eur, zatiaľ čo náklady na záchranu Írska a Portugalska pred krachom sa v priebehu piatich rokov môžu vyšplhať na 380 miliárd eur.

Okrem toho, ak sa swapová operácia neuskutoční, Európska centrálna banka utrpí vážne straty, pretože na záchranu Grécka vynaložila odhadom 177 miliárd eur, čo predstavuje viac ako 200 % jej základného kapitálu, varuje IIF. Navyše, náklady na rekapitalizáciu bánk v eurozóne v prípade krachu Grécka môžu ľahko dosiahnuť 160 miliárd eur.

Následky po bankrote Grécka budú katastrofálne

Bankrot zadlženej krajiny ohrozí euro a bude mať katastrofické následky pre jej obyvateľov. Sociálne nepokoje sa vystupňujú a miera nezamestnanosti, ktorá je už aj tak vysoká, ešte vzrastie. Krach urýchli odchod Grécka z eurozóny a vyvolá otrasy na finančných trhoch.

V pondelok (5.3.) 12 najväčších súkromných veriteľov, ktorí vlastnia zhruba 20 % gréckeho dlhu oznámilo, že podporia swapovú operáciu. Zvyšní investori sú pod tlakom, aby sa k nim pridali. Atény totiž chcú vymeniť minimálne 90 % dlhopisov. Ak investori ponúknu na výmenu menej ako 90 %, ale viac ako 75 % ich dlhu, aktivujú klauzulu o tzv. kolektívnom postupe a prinútia akceptovať straty aj tých investorov, ktorí sa dobrovoľne do swapovej operácie nezapoja. Ale ak bude ponuka na výmenu nižšia ako 75 % gréckeho dlhu, Atény zbankrotujú, a to s ničivými dôsledkami pre celú eurozónu.