Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mimoriadna 10 miliónová dotácia má slúžiť na dorovnanie reálnych nákladov na zabezpečenie sociálnych služieb na obsadených miestach.
Autor TASR
Bratislava 28. júna (TASR) - Zástupcovia poskytovateľov sociálnych služieb žiadajú vládu o mimoriadnu 10-miliónovú dotáciu pre neverejných poskytovateľov na tento rok, ako aj o radikálnejšie zvýšenie príspevku od rezortu práce na budúci rok. Otvorený list s týmito požiadavkami zaslali organizácie premiérovi Petrovi Pellegrinimu (Smer-SD).
Mimoriadna dotácia má slúžiť na dorovnanie reálnych nákladov na zabezpečenie sociálnych služieb na obsadených miestach. Organizácie tiež volajú po prinavrátení do legislatívneho procesu nariadenie vlády na zvýšenie príspevku rezortu práce v zariadeniach podmienených odkázanosťou. Navrhujú zvýšiť príspevok na rok 2019 tak, aby už prijímatelia sociálnych služieb u neverejných poskytovateľov neboli odkázaní na zdroje od samosprávy. Treťou požiadavkou je, aby sa vypustilo zo zákona o sociálnych službách ustanovenie, ktoré podmieňuje priznanie príspevku od rezortu práce pre odkázaného občana tým, že poskytovateľ, ktorý mu poskytuje sociálne služby, musí byť v komunitnom pláne obce či mesta, kde pôsobí, alebo v koncepcii rozvoja sociálnych služieb kraja. "Táto podmienka je v príkrom rozpore s právom občana na výber poskytovateľa a považujeme ju za protiústavnú," vyhlásila Platforma za spravodlivé financovanie sociálnych služieb s tým, že rešpektuje pôsobnosť a zodpovednosť samosprávy za svojich obyvateľov pri poskytovaní sociálnych služieb. "V žiadnom prípade však nesmie byť realizácia ústavného práva občana na zabezpečenie služby a výber poskytovateľa závislá na vôli či svojvôli poslancov samosprávy, ktorým novela dala právomoc aj bezdôvodne vylúčiť odkázaných občanov z verejnej podpory," doplnila platforma.
Zástupcovia neverejných poskytovaľov upozorňujú na nedostatok financií po tom, ako vstúpila od začiatku roka do platnosti novela zákona o sociálnych službách. "Zníženie príspevku pre denné stacionáre už za pol roka zlikvidovalo tretinu denných stacionárov a neustále sa zvyšujúce mzdové nároky dostávajú aj ostatných poskytovateľov do problémov. Kroky rezortu nepriniesli doteraz želaný efekt," tvrdí v liste platforma.
Zvýšenie príspevku ministerstva práce totiž väčšine neverejným poskytovateľom nepomohlo, lebo o čo im zvýšilo príspevok ministerstvo, o to menej im dali kraje. Podľa platformy to spôsobuje zlý vzorec výpočtu finančného príspevku na prevádzku v samotnom zákone. "Obce a mestá ignorujú svoju zákonnú povinnosť prispievať na prevádzku neverejným poskytovateľom, ktorých si odkázaný občan na poskytovanie služieb vybral a na písomné žiadosti posielajú od 1. januára 2018 zamietavé odpovede," tvrdí platforma s tým, že nepomohol ani list štátneho tajomníka rezortu práce Branislava Ondruša, aby si samosprávy plnili svoje povinnosti.
Problémom pre poskytovateľov je aj zvýšená minimálna mzda a najmä vyššie príplatky za soboty, nedele a sviatky od mája tohto roka, na ktoré nemajú poskytovatelia sociálnych služieb zdroje. "Ak kraje nechcú prispievať viac, obce nechcú platiť príspevky vôbec a občan a poskytovateľ nemá z čoho, potom štát ako garant práv občanov to musí riešiť a nájsť zdroje," tvrdí platforma.
Štát je totiž podľa organizácií jediným, kto mal zo zvýšenia nákladov na zamestnancov príjem a v porovnaní s rokom 2017 dostáva do štátneho rozpočtu viac o 118 eur za zamestnanca. "Nemôžeme preto prijať argument, že štát nemá z čoho hradiť mimoriadnu dotáciu pre neverejných poskytovateľov," tvrdí platforma, ktorá žiada premiéra o okamžitý zásah.
Mimoriadna dotácia má slúžiť na dorovnanie reálnych nákladov na zabezpečenie sociálnych služieb na obsadených miestach. Organizácie tiež volajú po prinavrátení do legislatívneho procesu nariadenie vlády na zvýšenie príspevku rezortu práce v zariadeniach podmienených odkázanosťou. Navrhujú zvýšiť príspevok na rok 2019 tak, aby už prijímatelia sociálnych služieb u neverejných poskytovateľov neboli odkázaní na zdroje od samosprávy. Treťou požiadavkou je, aby sa vypustilo zo zákona o sociálnych službách ustanovenie, ktoré podmieňuje priznanie príspevku od rezortu práce pre odkázaného občana tým, že poskytovateľ, ktorý mu poskytuje sociálne služby, musí byť v komunitnom pláne obce či mesta, kde pôsobí, alebo v koncepcii rozvoja sociálnych služieb kraja. "Táto podmienka je v príkrom rozpore s právom občana na výber poskytovateľa a považujeme ju za protiústavnú," vyhlásila Platforma za spravodlivé financovanie sociálnych služieb s tým, že rešpektuje pôsobnosť a zodpovednosť samosprávy za svojich obyvateľov pri poskytovaní sociálnych služieb. "V žiadnom prípade však nesmie byť realizácia ústavného práva občana na zabezpečenie služby a výber poskytovateľa závislá na vôli či svojvôli poslancov samosprávy, ktorým novela dala právomoc aj bezdôvodne vylúčiť odkázaných občanov z verejnej podpory," doplnila platforma.
Zástupcovia neverejných poskytovaľov upozorňujú na nedostatok financií po tom, ako vstúpila od začiatku roka do platnosti novela zákona o sociálnych službách. "Zníženie príspevku pre denné stacionáre už za pol roka zlikvidovalo tretinu denných stacionárov a neustále sa zvyšujúce mzdové nároky dostávajú aj ostatných poskytovateľov do problémov. Kroky rezortu nepriniesli doteraz želaný efekt," tvrdí v liste platforma.
Zvýšenie príspevku ministerstva práce totiž väčšine neverejným poskytovateľom nepomohlo, lebo o čo im zvýšilo príspevok ministerstvo, o to menej im dali kraje. Podľa platformy to spôsobuje zlý vzorec výpočtu finančného príspevku na prevádzku v samotnom zákone. "Obce a mestá ignorujú svoju zákonnú povinnosť prispievať na prevádzku neverejným poskytovateľom, ktorých si odkázaný občan na poskytovanie služieb vybral a na písomné žiadosti posielajú od 1. januára 2018 zamietavé odpovede," tvrdí platforma s tým, že nepomohol ani list štátneho tajomníka rezortu práce Branislava Ondruša, aby si samosprávy plnili svoje povinnosti.
Problémom pre poskytovateľov je aj zvýšená minimálna mzda a najmä vyššie príplatky za soboty, nedele a sviatky od mája tohto roka, na ktoré nemajú poskytovatelia sociálnych služieb zdroje. "Ak kraje nechcú prispievať viac, obce nechcú platiť príspevky vôbec a občan a poskytovateľ nemá z čoho, potom štát ako garant práv občanov to musí riešiť a nájsť zdroje," tvrdí platforma.
Štát je totiž podľa organizácií jediným, kto mal zo zvýšenia nákladov na zamestnancov príjem a v porovnaní s rokom 2017 dostáva do štátneho rozpočtu viac o 118 eur za zamestnanca. "Nemôžeme preto prijať argument, že štát nemá z čoho hradiť mimoriadnu dotáciu pre neverejných poskytovateľov," tvrdí platforma, ktorá žiada premiéra o okamžitý zásah.
