Rómom pri vstupe na formálny trh práce bránia viaceré faktory - nízka kvalifikácia, vysoká miera zadlženosti a často i zlý zdravotný stav, hovorí R. Blaško z Americkej obchodnej komory na Slovensku.
Autor TASR
Poprad 28. mája (TASR) – Nevyužitým potenciálom pre rast SR je podľa Americkej obchodnej komory (AmCham) na Slovensku zamestnávanie sociálne vylúčených skupín obyvateľstva. Na podujatí, ktoré komora zorganizovala v utorok v Poprade, jej riaditeľ Ronald Blaško upozornil, že v čase, keď Slovensko pokračuje v lámaní rekordov v znižovaní nezamestnanosti, zostáva stále približne 100.000 Rómov v produktívnom veku bez práce.
„Na základe rýchleho prepočtu ekonomickej straty, teda prichádzame nevyužívaním potenciálu tak početnej skupiny, o 0,8 až jednu miliardu eur ročne,“ zdôraznil Blaško. Dodal, že neskromnou ambíciou je zhodnúť sa na recepte, ako túto situáciu ďalej zlepšovať. Rómom pri vstupe na formálny trh práce podľa neho bránia viaceré faktory - nízka kvalifikácia, vysoká miera zadlženosti a často i zlý zdravotný stav. Nezanedbateľnú rolu môžu hrať aj predsudky zo strany zamestnávateľov a neskôr zamestnancov. „Úspešné príklady z praxe však poukazujú na fakt, že cielená spolupráca medzi štátnymi orgánmi, samosprávou, podnikmi a ostatnými zainteresovanými skupinami vedie k úspechu,“ zdôraznil Blaško.
Viacero spoločností plánuje zdieľať príbehy o svojich úspechoch ako aj výzvach, ktorým v duchu tejto témy čelia. Jedným z príkladov dlhodobého a cieleného zamestnávania sociálne vylúčených je aj spoločnosť Passel pôsobiaca v Poprade, v jej výrobe pracujú Rómovia už desať rokov. Manažér zo spoločnosti Whirlpool Slovakia Jaroslav Grygar zamestnávanie marginalizovaných Rómov nepovažuje za špecifický pokus. „Je to pre nás prirodzený proces, ktorý sa osvedčil. Rómovia dnes tvoria v našom podniku pevnú a zodpovednú súčasť prevádzok, čomu však predchádzalo značné snaženie a práca s nimi. Trvalo v priemere tri roky, pokiaľ sme ich pripravili a začlenili. Napriek obavám čas strávený ich prípravou a preškoľovaním dnes jednoznačne považujeme za efektívne využitý a zúročený,“ skonštatoval.
Pozitívny prístup majú aj niektoré samosprávy, napr. obec Spišský Hrhov neďaleko Levoče, je už dlhé roky príkladom pre iných, ako pracovať s rómskou komunitou. Vlani prišiel s iniciatívou aj Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). „Pre znevýhodnených občanov na trhu práce sme založili z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti alebo nízkej kvalifikácie stavebný sociálny podnik, kde pracuje 15 zamestnancov. V tomto roku plánujeme spustiť poľnohospodársky sociálny podnik, ktorý bude okrem iného veľmi úzko spolupracovať so školou, ktorej sme zriaďovateľom. Podľa nás tak dôjde k veľmi užitočnému prepájaniu rôznych potrieb na trhu práce a zapája ľudí, ktorí by to mali inak ťažké,“ priblížil ďalší projekt podpredseda BBSK Ondrej Luntner.
V tejto sfére už pracuje na projektoch s cieľom riešiť nezamestnanosť znevýhodnených skupín aj ústredie práce. „Zameriavame sa na zvýšenie motivácie zamestnať sa, a to aj za minimálnu mzdu, na podporu zamestnávateľov pri zamestnávaní znevýhodnených uchádzačov, ako aj na podporu vytvorenia pracovného miesta pre týchto občanov. Sme pripravení vytvoriť aj špeciálne projekty šité na mieru každému zamestnávateľovi, ktorý prejaví záujem o zamestnávanie znevýhodnených skupín tak, ako sa to podarilo už v niekoľkých podnikoch,“ dodal na záver generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič.
O téme v Poprade diskutovalo viac ako 50 predstaviteľov firiem spolu s partnermi z neziskového sektora a zahraničných ambasád.
„Na základe rýchleho prepočtu ekonomickej straty, teda prichádzame nevyužívaním potenciálu tak početnej skupiny, o 0,8 až jednu miliardu eur ročne,“ zdôraznil Blaško. Dodal, že neskromnou ambíciou je zhodnúť sa na recepte, ako túto situáciu ďalej zlepšovať. Rómom pri vstupe na formálny trh práce podľa neho bránia viaceré faktory - nízka kvalifikácia, vysoká miera zadlženosti a často i zlý zdravotný stav. Nezanedbateľnú rolu môžu hrať aj predsudky zo strany zamestnávateľov a neskôr zamestnancov. „Úspešné príklady z praxe však poukazujú na fakt, že cielená spolupráca medzi štátnymi orgánmi, samosprávou, podnikmi a ostatnými zainteresovanými skupinami vedie k úspechu,“ zdôraznil Blaško.
Viacero spoločností plánuje zdieľať príbehy o svojich úspechoch ako aj výzvach, ktorým v duchu tejto témy čelia. Jedným z príkladov dlhodobého a cieleného zamestnávania sociálne vylúčených je aj spoločnosť Passel pôsobiaca v Poprade, v jej výrobe pracujú Rómovia už desať rokov. Manažér zo spoločnosti Whirlpool Slovakia Jaroslav Grygar zamestnávanie marginalizovaných Rómov nepovažuje za špecifický pokus. „Je to pre nás prirodzený proces, ktorý sa osvedčil. Rómovia dnes tvoria v našom podniku pevnú a zodpovednú súčasť prevádzok, čomu však predchádzalo značné snaženie a práca s nimi. Trvalo v priemere tri roky, pokiaľ sme ich pripravili a začlenili. Napriek obavám čas strávený ich prípravou a preškoľovaním dnes jednoznačne považujeme za efektívne využitý a zúročený,“ skonštatoval.
Pozitívny prístup majú aj niektoré samosprávy, napr. obec Spišský Hrhov neďaleko Levoče, je už dlhé roky príkladom pre iných, ako pracovať s rómskou komunitou. Vlani prišiel s iniciatívou aj Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). „Pre znevýhodnených občanov na trhu práce sme založili z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti alebo nízkej kvalifikácie stavebný sociálny podnik, kde pracuje 15 zamestnancov. V tomto roku plánujeme spustiť poľnohospodársky sociálny podnik, ktorý bude okrem iného veľmi úzko spolupracovať so školou, ktorej sme zriaďovateľom. Podľa nás tak dôjde k veľmi užitočnému prepájaniu rôznych potrieb na trhu práce a zapája ľudí, ktorí by to mali inak ťažké,“ priblížil ďalší projekt podpredseda BBSK Ondrej Luntner.
V tejto sfére už pracuje na projektoch s cieľom riešiť nezamestnanosť znevýhodnených skupín aj ústredie práce. „Zameriavame sa na zvýšenie motivácie zamestnať sa, a to aj za minimálnu mzdu, na podporu zamestnávateľov pri zamestnávaní znevýhodnených uchádzačov, ako aj na podporu vytvorenia pracovného miesta pre týchto občanov. Sme pripravení vytvoriť aj špeciálne projekty šité na mieru každému zamestnávateľovi, ktorý prejaví záujem o zamestnávanie znevýhodnených skupín tak, ako sa to podarilo už v niekoľkých podnikoch,“ dodal na záver generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič.
O téme v Poprade diskutovalo viac ako 50 predstaviteľov firiem spolu s partnermi z neziskového sektora a zahraničných ambasád.