Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa údajov ústredia práce je dlhodobo nezamestnaných viac než polovica, teda 53,1 % Slovákov.
Autor TASR
Bratislava 23. októbra (TASR) - Nezamestnanosť na Slovensku v septembri tohto roka klesla na 11,38 %. Na začiatku minulého roka pritom predstavovala 13,61 %, čo predstavuje pokles o viac než dva percentuálne body. Napriek tomu však situácia na trhu práce nie je ružová. Pätina nezamestnaných je totiž na úrade práce dlhšie ako štyri roky. Vo svojej najnovšej analýze to konštatuje analytický tím Poštovej banky.
"Jedným z najpálčivejších problémov sú dlhodobo nezamestnaní, teda ľudia, ktorí sú bez práce dlhšie ako rok. Pozitívom súčasného vývoja ale je, že spolu s klesajúcou mierou nezamestnanosti klesá aj dlhodobá nezamestnanosť," uviedla analytička banky Jana Glasová.
Podľa údajov ústredia práce je dlhodobo nezamestnaných viac než polovica, teda 53,1 % Slovákov. Podľa údajov Štatistického úradu SR i Eurostatu je ale tento podiel ešte vyšší a dlhodobo bez práce sú až viac než dve tretiny nezamestnaných. Vysoká nezamestnanosť má pritom nielen negatívne vplyvy na samotných ľudí, ale aj na ekonomiku. "Ľudia bez práce znamenajú nižšiu spotrebu domácností, a teda nižšie tržby obchodníkov, ale aj nižšie daňové príjmy štátu a naopak, vyššie výdavky na sociálne dávky," doplnila Glasová.
Dôvodom vysokej dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku je podľa analýzy banky pomerne vysoká celková miera nezamestnanosti. "Firmy si pri hľadaní vhodného zamestnanca môžu vyberať a v prípade dlhodobo nezamestnaných sa obávajú hlavne straty pracovných návykov. Dlhodobá nezamestnanosť je ale spôsobovaná aj nevhodným prepojením medzi vzdelávacím systémom a trhom práce, regionálnymi rozdielmi či nedostatočnou infraštruktúrou," tvrdí Glasová.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, kratšie ako tri mesiace je na úrade práce evidovaný len každý šiesty Slovák a menej ako 7 mesiacov strávi v evidencii nezamestnaných len necelá tretina našincov. "Na druhej strane každý šiesty nezamestnaný Slovák pobudne na úrade práce dva až štyri roky. Ešte zarážajúcejšia je skutočnosť, že viac než pätina spomedzi nezamestnaných je bez práce dlhšie ako 4 roky," uviedla Glasová. Predpokladá, že do poslednej skupiny spadajú predovšetkým ľudia s nedostatočným vzdelaním. "Bez absolvovania rekvalifikačných kurzov a opätovného získania pracovných návykov je umiestnenie týchto nezamestnaných na pracovnom trhu takmer nemožné," myslí si analytička.
"Jedným z najpálčivejších problémov sú dlhodobo nezamestnaní, teda ľudia, ktorí sú bez práce dlhšie ako rok. Pozitívom súčasného vývoja ale je, že spolu s klesajúcou mierou nezamestnanosti klesá aj dlhodobá nezamestnanosť," uviedla analytička banky Jana Glasová.
Podľa údajov ústredia práce je dlhodobo nezamestnaných viac než polovica, teda 53,1 % Slovákov. Podľa údajov Štatistického úradu SR i Eurostatu je ale tento podiel ešte vyšší a dlhodobo bez práce sú až viac než dve tretiny nezamestnaných. Vysoká nezamestnanosť má pritom nielen negatívne vplyvy na samotných ľudí, ale aj na ekonomiku. "Ľudia bez práce znamenajú nižšiu spotrebu domácností, a teda nižšie tržby obchodníkov, ale aj nižšie daňové príjmy štátu a naopak, vyššie výdavky na sociálne dávky," doplnila Glasová.
Dôvodom vysokej dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku je podľa analýzy banky pomerne vysoká celková miera nezamestnanosti. "Firmy si pri hľadaní vhodného zamestnanca môžu vyberať a v prípade dlhodobo nezamestnaných sa obávajú hlavne straty pracovných návykov. Dlhodobá nezamestnanosť je ale spôsobovaná aj nevhodným prepojením medzi vzdelávacím systémom a trhom práce, regionálnymi rozdielmi či nedostatočnou infraštruktúrou," tvrdí Glasová.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, kratšie ako tri mesiace je na úrade práce evidovaný len každý šiesty Slovák a menej ako 7 mesiacov strávi v evidencii nezamestnaných len necelá tretina našincov. "Na druhej strane každý šiesty nezamestnaný Slovák pobudne na úrade práce dva až štyri roky. Ešte zarážajúcejšia je skutočnosť, že viac než pätina spomedzi nezamestnaných je bez práce dlhšie ako 4 roky," uviedla Glasová. Predpokladá, že do poslednej skupiny spadajú predovšetkým ľudia s nedostatočným vzdelaním. "Bez absolvovania rekvalifikačných kurzov a opätovného získania pracovných návykov je umiestnenie týchto nezamestnaných na pracovnom trhu takmer nemožné," myslí si analytička.
