Ďalšími odvetviami, z ktorých pochádza najvyšší počet nezamestnaných Slovákov, sú pritom stavebníctvo, veľkoobchod a maloobchod.
Autor TASR
Bratislava 4. augusta (TASR) - Viac ako 85.000 nezamestnaných Slovákov nikdy nemalo prácu. Títo ľudia tak nemali možnosť získať pracovné návyky, po ukončení štúdia zostali doma a zamestnanie si nenašli.
Vo svojom najnovšom ekonomickom týždenníku na to upozorňujú analytici Poštovej banky na základe údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR za 1. štvrťrok tohto roka.
"Ide nielen o časť minuloročných absolventov, ktorí sú bez práce niekoľko mesiacov, ale aj o ľudí, ktorí si po škole nedokázali nájsť prácu aj celé roky. O to ťažšia je ich situácia na slovenskom pracovnom trhu, kde na jedno voľné miesto pripadajú desiatky nezamestnaných," skonštatovali bankoví analytici.
Výsledky výberového zisťovania pracovných síl pravidelne zverejňuje ŠÚ SR. Z najnovšieho vydania vyplynulo, že viac než pätina z nezamestnaných, teda až 85,6 tisíc Slovákov, nikdy nemalo prácu. Až 76,8 tisíca nezamestnaných pritom pracovalo naposledy v oblasti priemyselnej výroby. Ako uviedli analytici, priemysel je na Slovensku najväčším zamestnávateľom a s hospodárskou krízou súvisiaci pokles zahraničného dopytu sa v tomto odvetví postaral o masívne prepúšťanie. "Pokles počtu zamestnaných v priemysle dosiahol v krízovom období až 20 % a priemysel stále nedokázal nabrať prepustených zamestnancov späť," skonštatovali analytici.
Ďalšími odvetviami, z ktorých pochádza najvyšší počet nezamestnaných Slovákov, sú pritom stavebníctvo, veľkoobchod a maloobchod. Stavebníkov už niekoľko rokov trápi klesajúca produkcia a ani príchod leta nie je zárukou rastu zákaziek. "Predtým, ako sa stali nezamestnanými, pracovalo v odvetví stavebníctva až 33,3 tisíca Slovákov, ktorí sú v súčasnosti bez práce. O stovku menej nezamestnaných ľudí pracovalo naposledy v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu," dodali analytici.
Až v prípade približne 60.000 nezamestnaných nebolo zistené, v akej oblasti pred stratou práce pôsobili. Od ich posledného zamestnania totiž uplynulo až viac ako osem rokov.
Vo svojom najnovšom ekonomickom týždenníku na to upozorňujú analytici Poštovej banky na základe údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR za 1. štvrťrok tohto roka.
"Ide nielen o časť minuloročných absolventov, ktorí sú bez práce niekoľko mesiacov, ale aj o ľudí, ktorí si po škole nedokázali nájsť prácu aj celé roky. O to ťažšia je ich situácia na slovenskom pracovnom trhu, kde na jedno voľné miesto pripadajú desiatky nezamestnaných," skonštatovali bankoví analytici.
Výsledky výberového zisťovania pracovných síl pravidelne zverejňuje ŠÚ SR. Z najnovšieho vydania vyplynulo, že viac než pätina z nezamestnaných, teda až 85,6 tisíc Slovákov, nikdy nemalo prácu. Až 76,8 tisíca nezamestnaných pritom pracovalo naposledy v oblasti priemyselnej výroby. Ako uviedli analytici, priemysel je na Slovensku najväčším zamestnávateľom a s hospodárskou krízou súvisiaci pokles zahraničného dopytu sa v tomto odvetví postaral o masívne prepúšťanie. "Pokles počtu zamestnaných v priemysle dosiahol v krízovom období až 20 % a priemysel stále nedokázal nabrať prepustených zamestnancov späť," skonštatovali analytici.
Ďalšími odvetviami, z ktorých pochádza najvyšší počet nezamestnaných Slovákov, sú pritom stavebníctvo, veľkoobchod a maloobchod. Stavebníkov už niekoľko rokov trápi klesajúca produkcia a ani príchod leta nie je zárukou rastu zákaziek. "Predtým, ako sa stali nezamestnanými, pracovalo v odvetví stavebníctva až 33,3 tisíca Slovákov, ktorí sú v súčasnosti bez práce. O stovku menej nezamestnaných ľudí pracovalo naposledy v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu," dodali analytici.
Až v prípade približne 60.000 nezamestnaných nebolo zistené, v akej oblasti pred stratou práce pôsobili. Od ich posledného zamestnania totiž uplynulo až viac ako osem rokov.