Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac nezamestnaných osôb pracovalo v priemysle.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 6. decembra (TASR) - Počet nezamestnaných v 3. štvrťroku 2012 medziročne vzrástol o 16.700 na 371.300 osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) na 13,7 %. U žien vzrástla o 1,2 p. b. na 14,5 % a u mužov klesla o 0,1 p. b. na 13 %. V 3. štvrťroku 2012 oproti 2. štvrťroku 2012 vzrástla sezónne očistená nezamestnanosť o 2600, teda o 0,7 % na 376.300 osôb. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Celkovú situáciu naďalej negatívne ovplyvňovala hlavne dlhodobá nezamestnanosť. Počet osôb nezamestnaných viac ako jeden rok dosiahol 236.800, z nich 69,8 % bolo nezamestnaných viac ako dva roky. Zvýšenie celkovej nezamestnanosti sa prejavilo predovšetkým v absolútnom raste počtu dlhodobo nezamestnaných osôb o 16.100. V prípade krátkodobej nezamestnanosti do 1 roka sa zaznamenal mierny rast o 600 na 134.500. osôb.
Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac nezamestnaných osôb pracovalo v priemysle, a to 21,3 %. Najvyšší relatívny prírastok počtu nezamestnaných bol v odvetviach informačné a komunikačné činnosti, zdravotníctvo a sociálna pomoc a administratívne služby. Relatívne najviac klesol počet nezamestnaných v tzv. ostatných činnostiach a v činnostiach v oblasti nehnuteľností.
Počet nezamestnaných osôb medziročne vzrástol vo všetkých krajoch v rozsahu od 0,9 % v Košickom kraji do 14,5 % v Trenčianskom kraji. Na celkovom počte nezamestnaných v SR sa v najväčšej miere podieľali kraje východného Slovenska, a to Košický 20,1 % a Prešovský 18,8 %. Zároveň tieto dva kraje vykázali aj najvyššiu úroveň miery nezamestnanosti - Košický 19,9 % a Prešovský 18 %. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila vo väčšine krajov, najviac v Trenčianskom kraji, o 1 p. b.
V 1. až 3. štvrťroku nezamestnanosť medziročne vzrástla o 3,7 % na 373.200 osôb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila o 0,4 p. b. na 13,8 %.
Zamestnanosť sa v 3. štvrťroku 2012 medziročne zvýšila o 12.500 osôb
Celková zamestnanosť sa v 3. štvrťroku medziročne zvýšila o 12.500, teda o 0,5 %, na 2,343 milióna osôb. Jej rast ovplyvňovalo najmä zvýšenie počtu pracujúcich v zahraničí do 1 roka o 11.300 osôb. Sezónne očistená zamestnanosť v 3. štvrťroku 2012 oproti 2. štvrťroku klesla o 13.100 osôb (o 0,6 %) na 2,328 milióna osôb. Ide už o druhý štvrťrok po sebe, kedy prišlo k medzikvartálnemu poklesu sezónne očisteného počtu zamestnaných osôb. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Z hľadiska štruktúry pracovných síl vývoj celkovej zamestnanosti ovplyvňoval hlavne medziročný rast počtu zamestnancov o 1 % na 1,978 milióna osôb. Počet podnikateľov klesol o 2 % na 363.200 v dôsledku zníženia počtu podnikateľov so zamestnancami o 12,4 % na 70.200. Počet podnikateľov bez zamestnancov vzrástol o 0,8 % na 293.000. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa medziročne znížil o 3900 na 100.800 osôb.
Podľa jednotlivých odvetví zamestnanosť vzrástla relatívne najviac v činnostiach v oblasti nehnuteľností, ostatných činnostiach a v umení, zábave a rekreácii. Najvýraznejšie sa znížil počet pracujúcich v obchode, odborných, vedeckých a technických činnostiach a vo finančných a poisťovacích činnostiach.
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov sa v porovnaní s 3. štvrťrokom 2011 nezmenila a zostala na úrovni 65,4 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 0,2 percentuálneho bodu (p. b.) na 73,3 %, miera zamestnanosti žien sa znížila o 0,3 p. b. na 57,5 %.
Podľa vekového zloženia vývoj na trhu práce ovplyvňoval najmä rast počtu pracujúcich žien v kategórii 55 až 59 rokov o 10.300 a mužov v kategórii 25 až 34 rokov o 10.000 osôb. Celková zamestnanosť sa najviac znížila u žien vo vekových kategóriách 50 až 54 rokov o 6800, 25 až 34 rokov o 6100 a u mužov vo veku 50 až 54 rokov o 5700 osôb.
Podiel jednotlivých krajov na celkovej zamestnanosti bol v rozpätí od 11,4 % v Trnavskom kraji do 13,6 % zhodne v Bratislavskom a Prešovskom kraji. Počet pracujúcich osôb sa medziročne zvýšil vo väčšine krajov. Relatívne najviac vzrástol v Trnavskom kraji o 1,4 %. Klesol len v Trenčianskom kraji o 0,4 %. Miera zamestnanosti vo vekovej skupine 20- až 64-ročných bola medziročne vyššia v troch krajoch, a to v Bratislavskom, Trnavskom a Banskobystrickom kraji, zhodne o 0,3 p. b. Klesla len v Trenčianskom a Prešovskom kraji.
Rast slovenskej ekonomiky v 3. štvrťroku spomalil na 2,1 %
Po revízii údajov pritom v druhom štvrťroku tohto roka rástol HDP o 2,6 % a v prvom štvrťroku ešte výraznejšie, o 2,9 %. V medzikvartálnom porovnaní, teda v treťom štvrťroku v porovnaní s druhým štvrťrokom, sa objem HDP po sezónnom očistení zvýšil reálne o 0,6 %.
"V treťom štvrťroku sa výkonnosť ekonomiky zvýšila hlavne v dôsledku pokračujúceho rastu zahraničného dopytu," informuje ŠÚ SR. Objem vývozu výrobkov a služieb medziročne vzrástol o 11,6 %, čo bolo o 1,4 percentuálneho bodu viac ako v treťom štvrťroku 2011. Vyššia o 5,7 % bola aj hodnota dovozu výrobkov a služieb. K poklesu domáceho dopytu o 3,3 % prispeli všetky jeho výdavkové zložky. "Najvýraznejšie sa znížila tvorba hrubého kapitálu o 10,2 %," uvádza ŠÚ SR. Nižšia bola aj konečná spotreba domácností o 0,6 % či konečná spotreba verejnej správy o 0,4 %. Tiež aj konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 0,3 %.
Nominálna mesačná mzda v 3. štvrťroku medziročne stúpla o 2 % na 784 eur
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR dosiahla v 3. štvrťroku 2012 hodnotu 784 eur. Jej dynamika rastu sa oproti 3. štvrťroku 2011 zmiernila o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) na 2 %. Sezónne očistená nominálna mzda oproti 2. štvrťroku vzrástla o 0,4 %. Vplyvom rastu spotrebiteľských cien pokračoval aj medziročný pokles reálnej mzdy. V porovnaní s 3. štvrťrokom 2011 sa prehĺbil o 0,2 p. b. na 1,6 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu mali zamestnanci v informačných a komunikačných činnostiach 1544 eur, vo finančných a poisťovacích činnostiach 1421 eur, v dodávke elektriny a plynu 1420 eur. V deviatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách 545 eur, v ostatných činnostiach 601 eur a v stavebníctve 606 eur.
V porovnaní s 3. štvrťrokom 2011 vzrástla priemerná nominálna mesačná mzda v prevažnej časti odvetví. Najvyšší relatívny rast zaznamenali činnosti v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 9,2 % a v dodávke elektriny a plynu o 4 %. Mzda sa najviac znížila v administratívnych službách o 8,2 %, v ťažbe a dobývaní o 2,2 %.
Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 5,2 % na 930 eur, príspevkových organizáciách o 3 % na 687 eur a v rozpočtových organizáciách o 2 % na 771 eur. V malých podnikoch do 19 zamestnancov klesla o 7,8 % na 625 eur.
Z regionálneho hľadiska najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu mali zamestnanci v Bratislavskom kraji 996 eur. V ostatných krajoch sa hodnota mzdy pohybovala od 593 eur v Prešovskom kraji do 723 eur - zhodne v Trnavskom a Košickom kraji. Vyššia ako v 3. štvrťroku 2011 bola priemerná nominálna mesačná mzda takmer vo všetkých krajoch. Najrýchlejšie rástla v Trenčianskom kraji o 4,4 %. Klesla len v Trnavskom a Nitrianskom kraji.
V 1. až 3. štvrťroku 2012 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 782 eur. Medziročne sa zvýšila o 2,2 %, reálna mzda klesla o 1,4 %. Rast nominálnej mzdy bol o 0,6 p. b. pomalší ako v rovnakom období minulého roka.
Celkovú situáciu naďalej negatívne ovplyvňovala hlavne dlhodobá nezamestnanosť. Počet osôb nezamestnaných viac ako jeden rok dosiahol 236.800, z nich 69,8 % bolo nezamestnaných viac ako dva roky. Zvýšenie celkovej nezamestnanosti sa prejavilo predovšetkým v absolútnom raste počtu dlhodobo nezamestnaných osôb o 16.100. V prípade krátkodobej nezamestnanosti do 1 roka sa zaznamenal mierny rast o 600 na 134.500. osôb.
Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac nezamestnaných osôb pracovalo v priemysle, a to 21,3 %. Najvyšší relatívny prírastok počtu nezamestnaných bol v odvetviach informačné a komunikačné činnosti, zdravotníctvo a sociálna pomoc a administratívne služby. Relatívne najviac klesol počet nezamestnaných v tzv. ostatných činnostiach a v činnostiach v oblasti nehnuteľností.
Počet nezamestnaných osôb medziročne vzrástol vo všetkých krajoch v rozsahu od 0,9 % v Košickom kraji do 14,5 % v Trenčianskom kraji. Na celkovom počte nezamestnaných v SR sa v najväčšej miere podieľali kraje východného Slovenska, a to Košický 20,1 % a Prešovský 18,8 %. Zároveň tieto dva kraje vykázali aj najvyššiu úroveň miery nezamestnanosti - Košický 19,9 % a Prešovský 18 %. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila vo väčšine krajov, najviac v Trenčianskom kraji, o 1 p. b.
V 1. až 3. štvrťroku nezamestnanosť medziročne vzrástla o 3,7 % na 373.200 osôb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila o 0,4 p. b. na 13,8 %.
Zamestnanosť sa v 3. štvrťroku 2012 medziročne zvýšila o 12.500 osôb
Celková zamestnanosť sa v 3. štvrťroku medziročne zvýšila o 12.500, teda o 0,5 %, na 2,343 milióna osôb. Jej rast ovplyvňovalo najmä zvýšenie počtu pracujúcich v zahraničí do 1 roka o 11.300 osôb. Sezónne očistená zamestnanosť v 3. štvrťroku 2012 oproti 2. štvrťroku klesla o 13.100 osôb (o 0,6 %) na 2,328 milióna osôb. Ide už o druhý štvrťrok po sebe, kedy prišlo k medzikvartálnemu poklesu sezónne očisteného počtu zamestnaných osôb. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Z hľadiska štruktúry pracovných síl vývoj celkovej zamestnanosti ovplyvňoval hlavne medziročný rast počtu zamestnancov o 1 % na 1,978 milióna osôb. Počet podnikateľov klesol o 2 % na 363.200 v dôsledku zníženia počtu podnikateľov so zamestnancami o 12,4 % na 70.200. Počet podnikateľov bez zamestnancov vzrástol o 0,8 % na 293.000. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa medziročne znížil o 3900 na 100.800 osôb.
Podľa jednotlivých odvetví zamestnanosť vzrástla relatívne najviac v činnostiach v oblasti nehnuteľností, ostatných činnostiach a v umení, zábave a rekreácii. Najvýraznejšie sa znížil počet pracujúcich v obchode, odborných, vedeckých a technických činnostiach a vo finančných a poisťovacích činnostiach.
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov sa v porovnaní s 3. štvrťrokom 2011 nezmenila a zostala na úrovni 65,4 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 0,2 percentuálneho bodu (p. b.) na 73,3 %, miera zamestnanosti žien sa znížila o 0,3 p. b. na 57,5 %.
Podľa vekového zloženia vývoj na trhu práce ovplyvňoval najmä rast počtu pracujúcich žien v kategórii 55 až 59 rokov o 10.300 a mužov v kategórii 25 až 34 rokov o 10.000 osôb. Celková zamestnanosť sa najviac znížila u žien vo vekových kategóriách 50 až 54 rokov o 6800, 25 až 34 rokov o 6100 a u mužov vo veku 50 až 54 rokov o 5700 osôb.
Podiel jednotlivých krajov na celkovej zamestnanosti bol v rozpätí od 11,4 % v Trnavskom kraji do 13,6 % zhodne v Bratislavskom a Prešovskom kraji. Počet pracujúcich osôb sa medziročne zvýšil vo väčšine krajov. Relatívne najviac vzrástol v Trnavskom kraji o 1,4 %. Klesol len v Trenčianskom kraji o 0,4 %. Miera zamestnanosti vo vekovej skupine 20- až 64-ročných bola medziročne vyššia v troch krajoch, a to v Bratislavskom, Trnavskom a Banskobystrickom kraji, zhodne o 0,3 p. b. Klesla len v Trenčianskom a Prešovskom kraji.
Rast slovenskej ekonomiky v 3. štvrťroku spomalil na 2,1 %
Slovenská ekonomika by mala dosiahnuť za celý rok rast 2,3 %
Slovenská ekonomika by mala za celý rok 2012 vzrásť v reálnych cenách o 2,3 % a nominálne o 3,6 %. Vyplýva to z prognózy Infostatu, o ktorú sa opiera Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
"Pokiaľ ide o prvý štvrťrok 2013, tam sa odhaduje dynamika rastu v stálych cenách na úrovni 1,4 % a nominálne 2,6 %," priblížil na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave generálny riaditeľ sekcie makroekonomických štatistík ŠÚ SR František Bernadič.
V treťom štvrťroku tohto roka pritom tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) podľa najnovších údajov ŠÚ SR zmiernilo v stálych cenách na 2,1 %. V druhom štvrťroku ekonomika rástla o 2,6 % a v prvých troch mesiacoch tohto roka ešte výraznejšie, o 2,9 %.
Podľa Bernadiča je pritom ťahúňom slovenskej ekonomiky produkcia áut a ich následný export. Okrem automobilového priemyslu sa však na raste podieľajú aj ďalšie odvetvia ako napríklad elektro, výroba rôznych telefónnych súprav či optických zariadení.
Slovenská ekonomika pokračovala v medziročnom raste aj v 3. štvrťroku tohto roka. Tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) sa však zmiernilo v stálych cenách na 2,1 %. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR), ktoré dnes zverejnil na svojej internetovej stránke.Slovenská ekonomika by mala za celý rok 2012 vzrásť v reálnych cenách o 2,3 % a nominálne o 3,6 %. Vyplýva to z prognózy Infostatu, o ktorú sa opiera Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
"Pokiaľ ide o prvý štvrťrok 2013, tam sa odhaduje dynamika rastu v stálych cenách na úrovni 1,4 % a nominálne 2,6 %," priblížil na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave generálny riaditeľ sekcie makroekonomických štatistík ŠÚ SR František Bernadič.
V treťom štvrťroku tohto roka pritom tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) podľa najnovších údajov ŠÚ SR zmiernilo v stálych cenách na 2,1 %. V druhom štvrťroku ekonomika rástla o 2,6 % a v prvých troch mesiacoch tohto roka ešte výraznejšie, o 2,9 %.
Podľa Bernadiča je pritom ťahúňom slovenskej ekonomiky produkcia áut a ich následný export. Okrem automobilového priemyslu sa však na raste podieľajú aj ďalšie odvetvia ako napríklad elektro, výroba rôznych telefónnych súprav či optických zariadení.
Po revízii údajov pritom v druhom štvrťroku tohto roka rástol HDP o 2,6 % a v prvom štvrťroku ešte výraznejšie, o 2,9 %. V medzikvartálnom porovnaní, teda v treťom štvrťroku v porovnaní s druhým štvrťrokom, sa objem HDP po sezónnom očistení zvýšil reálne o 0,6 %.
"V treťom štvrťroku sa výkonnosť ekonomiky zvýšila hlavne v dôsledku pokračujúceho rastu zahraničného dopytu," informuje ŠÚ SR. Objem vývozu výrobkov a služieb medziročne vzrástol o 11,6 %, čo bolo o 1,4 percentuálneho bodu viac ako v treťom štvrťroku 2011. Vyššia o 5,7 % bola aj hodnota dovozu výrobkov a služieb. K poklesu domáceho dopytu o 3,3 % prispeli všetky jeho výdavkové zložky. "Najvýraznejšie sa znížila tvorba hrubého kapitálu o 10,2 %," uvádza ŠÚ SR. Nižšia bola aj konečná spotreba domácností o 0,6 % či konečná spotreba verejnej správy o 0,4 %. Tiež aj konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 0,3 %.
Nominálna mesačná mzda v 3. štvrťroku medziročne stúpla o 2 % na 784 eur
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR dosiahla v 3. štvrťroku 2012 hodnotu 784 eur. Jej dynamika rastu sa oproti 3. štvrťroku 2011 zmiernila o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) na 2 %. Sezónne očistená nominálna mzda oproti 2. štvrťroku vzrástla o 0,4 %. Vplyvom rastu spotrebiteľských cien pokračoval aj medziročný pokles reálnej mzdy. V porovnaní s 3. štvrťrokom 2011 sa prehĺbil o 0,2 p. b. na 1,6 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu mali zamestnanci v informačných a komunikačných činnostiach 1544 eur, vo finančných a poisťovacích činnostiach 1421 eur, v dodávke elektriny a plynu 1420 eur. V deviatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách 545 eur, v ostatných činnostiach 601 eur a v stavebníctve 606 eur.
V porovnaní s 3. štvrťrokom 2011 vzrástla priemerná nominálna mesačná mzda v prevažnej časti odvetví. Najvyšší relatívny rast zaznamenali činnosti v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 9,2 % a v dodávke elektriny a plynu o 4 %. Mzda sa najviac znížila v administratívnych službách o 8,2 %, v ťažbe a dobývaní o 2,2 %.
Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 5,2 % na 930 eur, príspevkových organizáciách o 3 % na 687 eur a v rozpočtových organizáciách o 2 % na 771 eur. V malých podnikoch do 19 zamestnancov klesla o 7,8 % na 625 eur.
Z regionálneho hľadiska najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu mali zamestnanci v Bratislavskom kraji 996 eur. V ostatných krajoch sa hodnota mzdy pohybovala od 593 eur v Prešovskom kraji do 723 eur - zhodne v Trnavskom a Košickom kraji. Vyššia ako v 3. štvrťroku 2011 bola priemerná nominálna mesačná mzda takmer vo všetkých krajoch. Najrýchlejšie rástla v Trenčianskom kraji o 4,4 %. Klesla len v Trnavskom a Nitrianskom kraji.
V 1. až 3. štvrťroku 2012 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 782 eur. Medziročne sa zvýšila o 2,2 %, reálna mzda klesla o 1,4 %. Rast nominálnej mzdy bol o 0,6 p. b. pomalší ako v rovnakom období minulého roka.
