Bratislava 29. októbra (TASR) - Pri daňovom priznaní k dani z príjmu firmy často chybujú najmä v zaúčtovaní niektorých nákladov. Jednou z týchto chýb je nesprávne účtovanie niektorých výdavkov, ktoré sú daňovo uznateľné až po ich zaplatení, upozornila Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Častými chybami sú aj nesprávne transferové oceňovanie či duplicitné posudzovanie záväzkov po splatnosti s podmienkou zaplatenia.

"Zákon o dani z príjmov definuje vybrané druhy výdavkov ako napríklad nájomné hmotného majetku, licenčné poplatky, výdavky na právne a daňové poradenstvo a provízie ako daňovo uznateľné až po zaplatení," pripomenula Hallová.

Firmy by si preto mali pred skončením zdaňovacieho obdobia skontrolovať saldokonto záväzkov a pozrieť sa na tieto druhy nákladov. "Ak ich chcú zahrnúť do daňových nákladov a znížiť si daňovú povinnosť v danom roku, keď o nich účtujú, je potrebné ich uhradiť do konca zdaňovacieho obdobia," dodala Hallová. Ak ich firma uhradí po uplynutí zdaňovacieho obdobia, budú tieto výdavky uznané až v ďalšom zdaňovacom období v roku ich úhrady.

S tým súvisí aj ďalšia častá chyba, ktorá sa objavuje v daňových priznaniach a tou je duplicitné posudzovanie záväzkov po splatnosti s podmienkou zaplatenia. Firmy by si podľa Hallovej mali túto skutočnosť evidovať, aby sa nestalo, že výdavok najprv pripočítajú ako nedaňový a následne ho dodania ešte raz cez iné pravidlo v zákone o dani z príjmov. To sa môže stať, ak firma bude napríklad o tri roky evidovať takýto záväzok v saldokonte neuhradených záväzkov, ktorý už bol nedaňový z dôvodu nesplnenej podmienky zaplatenia a dodania ho ešte raz cez iné pravidlo v zákone o dani z príjmov, ktoré hovorí o tejto povinnosti pri záväzkoch po lehote splatnosti viac ako 1080 dní.

Jedným z najčastejších objektov daňových kontrol hneď po dani z pridanej hodnoty je transferové oceňovanie. "Celá problematika je pomerne zložitá a nezaobíde sa bez rady skúsenej daňovo-poradenskej firmy, avšak základné nastavenie si vie ustrážiť každá firma podľa jednoduchého pravidla," upozornila Hallová. Transferové oceňovanie znamená, že obchod medzi firmami musí byť zrealizovaný za rovnakých podmienok ako u nezávislých osôb bez ohľadu na ich prípadné majetkové či personálne prepojenie. "Akýkoľvek výdavok medzi spriaznenými firmami musí byť trhovo porovnateľný, čiže zobchodovaný v reálnych trhových cenách. K týmto výdavkom musia mať firmy vypracovanú transferovú dokumentáciu, ktorá má preukázať trhové nastavenie cien," vysvetlila Hallová.

Niektoré firmy by naopak mohli ušetriť dane na mankách a škodách. "Práve u mnohých výrobných firiem je možné vidieť vysoký podiel nedaňových výdavkov na manká a škody. Tieto firmy častokrát nemajú zanalyzované manká a škody, ktoré si môžu uznať do daňových výdavkov a ktoré nie," upozornila Hallová.

Výrobné firmy totiž majú často výdavky na nepodarky v rámci výrobného procesu. Ak by však mali spracovanú internú smernicu, ktorá by definovala historické percento obvyklej nepodarkovosti v rámci výrobného procesu, ako aj mimoriadne nepodarky pri zábehu novej výroby alebo stroja, tieto náklady si môžu uplatniť ako daňovo uznateľné výdavky. Za nedaňový výdavok sa totiž považuje iba tá časť nepodarkov, ktorá je nadpriemerná a neodôvodnená.