Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obe oceliarne v spoločnom vyhlásení uviedli, že prezidentovo rozhodnutie neprináša žiadne dôveryhodné dôkazy o ohrození národnej bezpečnosti.
Autor TASR
Tokio/Washington 3. januára (TASR) - Nippon Steel a U.S. Steel vyjadrili v piatok sklamanie z rozhodnutia prezidenta Joea Bidena zablokovať kúpu americkej oceliarne japonskou firmou. Označili to za "jasné porušenie riadneho procesu a zákona". TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Obe oceliarne v spoločnom vyhlásení uviedli, že prezidentovo rozhodnutie neprináša žiadne dôveryhodné dôkazy o ohrození národnej bezpečnosti. Podľa nich je tak jasné, že išlo o politické rozhodnutie.
Spoločnosť Nippon Steel argumentuje, že má najlepšiu pozíciu na to, aby pomohla americkej oceliarni konkurovať v odvetví, v ktorom dominujú Číňania. A aby investovala miliardy do modernizácie závodov v USA vrátane starnúcich vysokých pecí.
Japonská spoločnosť sa tiež zaviazala, že bude chrániť obchody U.S. Steel. A sľúbila, že nebude dovážať oceľové dosky, ktoré by konkurovali americkým.
Oceliareň Nippon Steel v decembri 2023 oznámila, že plánuje kúpiť amerického výrobcu ocele za takmer 15 miliárd USD (14,56 miliardy eur). Zaviazala sa tiež, že zachová názov U.S. Steel aj centrálu v Pittsburghu. Napriek tomu jej návrh vyvolal obavy, čo by transakcia mohla znamenať pre zamestnancov, ktorých zastupuje mocný odborový zväz United Steelworkers, dodávateľské reťazce a národnú bezpečnosť USA.
Prezident Biden sa tak s odvolaním na strategickú potrebu chrániť domáci priemysel rozhodol dohodu zablokovať. Jeho rozhodnutie prichádza po tom, čo Výbor pre zahraničné investície v USA (Committee on Foreign Investment in the United States, CFIUS) minulý mesiac nedosiahol konsenzus o možných rizikách pre národnú bezpečnosť v prípade tejto dohody. CFIUS poslal v decembri svoju dlhoočakávanú správu o fúzii Bidenovi, ktorý mal 15 dní na to, aby dospel ku konečnému rozhodnutiu.
Výbor, ktorému predsedá ministerka financií Janet Yellenová a sú v ňom aj ďalší členovia kabinetu, môže odporučiť prezidentovi, aby transakciu zablokoval. Túto právomoc dáva prezidentovi federálny zákon.
Rozhodnutie prišlo len niekoľko týždňov pred odchodom prezidenta Bidena z úradu. Mohlo by potenciálne poškodiť vzťahy s Japonskom, ktoré je najväčším spojencom USA v Ázii a tiež najväčším zahraničným držiteľom amerického dlhu.
(1 EUR = 1,0299 USD)
Obe oceliarne v spoločnom vyhlásení uviedli, že prezidentovo rozhodnutie neprináša žiadne dôveryhodné dôkazy o ohrození národnej bezpečnosti. Podľa nich je tak jasné, že išlo o politické rozhodnutie.
Spoločnosť Nippon Steel argumentuje, že má najlepšiu pozíciu na to, aby pomohla americkej oceliarni konkurovať v odvetví, v ktorom dominujú Číňania. A aby investovala miliardy do modernizácie závodov v USA vrátane starnúcich vysokých pecí.
Japonská spoločnosť sa tiež zaviazala, že bude chrániť obchody U.S. Steel. A sľúbila, že nebude dovážať oceľové dosky, ktoré by konkurovali americkým.
Oceliareň Nippon Steel v decembri 2023 oznámila, že plánuje kúpiť amerického výrobcu ocele za takmer 15 miliárd USD (14,56 miliardy eur). Zaviazala sa tiež, že zachová názov U.S. Steel aj centrálu v Pittsburghu. Napriek tomu jej návrh vyvolal obavy, čo by transakcia mohla znamenať pre zamestnancov, ktorých zastupuje mocný odborový zväz United Steelworkers, dodávateľské reťazce a národnú bezpečnosť USA.
Prezident Biden sa tak s odvolaním na strategickú potrebu chrániť domáci priemysel rozhodol dohodu zablokovať. Jeho rozhodnutie prichádza po tom, čo Výbor pre zahraničné investície v USA (Committee on Foreign Investment in the United States, CFIUS) minulý mesiac nedosiahol konsenzus o možných rizikách pre národnú bezpečnosť v prípade tejto dohody. CFIUS poslal v decembri svoju dlhoočakávanú správu o fúzii Bidenovi, ktorý mal 15 dní na to, aby dospel ku konečnému rozhodnutiu.
Výbor, ktorému predsedá ministerka financií Janet Yellenová a sú v ňom aj ďalší členovia kabinetu, môže odporučiť prezidentovi, aby transakciu zablokoval. Túto právomoc dáva prezidentovi federálny zákon.
Rozhodnutie prišlo len niekoľko týždňov pred odchodom prezidenta Bidena z úradu. Mohlo by potenciálne poškodiť vzťahy s Japonskom, ktoré je najväčším spojencom USA v Ázii a tiež najväčším zahraničným držiteľom amerického dlhu.
(1 EUR = 1,0299 USD)
