Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dostupnosť bývania je jedným z hlavných indikátorov, ktorý charakterizuje kvalitu života. V rokoch 2015 až 2018 sa však podľa NKÚ Bratislava vo svojich zámeroch venovala tejto oblasti len okrajovo.
Autor TASR
Bratislava 6. novembra (TASR) - Bratislava má mimoriadne nízky počet obecných nájomných bytov. Pri súčasnom nastavení financovania samosprávy v Bratislave však nie sú k dispozícii potrebné finančné zdroje na výrazné zvýšenie bytov vo vlastníctve samosprávy. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo svojom analytickom komentári "Ako ďalej s reformou samosprávy v Bratislave?".
Dostupnosť bývania je jedným z hlavných indikátorov, ktorý charakterizuje kvalitu života. V rokoch 2015 až 2018 sa však podľa NKÚ Bratislava vo svojich zámeroch venovala tejto oblasti len okrajovo. Susedná Viedeň má napríklad dostupnosť bývania zvládnutú na vysokej úrovni.
Celkové výdavky miestnej územnej samosprávy na území Bratislavy na výstavbu v rokoch 2015 až 2017 vykazovali klesajúcu tendenciu. Bratislavské mestské časti v roku 2017 disponovali 1098 nájomnými obecnými bytmi, ktoré im boli zverené do správy od hlavného mesta. Mesto z toho vlastnilo 864 nájomných bytov. "Vzhľadom na mimoriadne nízky počet obecných nájomných bytov je viac ako na zváženie, či by mesto a mestské časti nemali usilovať o vlastníctvo oveľa väčšej časti bytového fondu. To by mohlo pomôcť rozšíriť kapacitu finančne dostupného, kvalitného a dlhodobo udržateľného bývania," uviedol NKÚ.
Čerpanie výdavkov v oblasti výstavby nájomných bytov nasmerovala Bratislava v rokoch 2015 až 2018 podľa úradu len do výstavby náhradných nájomných bytov pre nájomcov z reštituovaných domov. "V uvedenom období chcelo hlavné mesto postaviť 630 týchto nájomných bytov (32 percent zo súčasného celkového počtu samosprávnych bytov v Bratislave). Lenže v rokoch 2015 až 2018 nebol postavený ani jeden nájomný byt," spresnil NKÚ s tým, že v súčasnosti preto mesto musí mesačne uhrádzať dotknutým nájomcom rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným.
"V roku 2017 vlastnila samospráva Bratislavy len 0,9 percenta zo všetkých bytov. V rokoch 2016 a 2017 bola podobná situácia v celej SR. Zároveň zdôrazňujeme, že v rokoch 2016 a 2017 bolo 98 percent dokončených bytov realizovaných cez súkromný sektor," skonštatoval NKÚ. Na porovnanie, v roku 2017 samospráva Viedne vlastnila 22,4 percenta všetkých bytov a bola najväčším poskytovateľom samosprávnych bytov v Európe. Bratislava v rokoch 2015 až 2017 podľa úradu nezrealizovala dokončenie žiadneho nájomného bytu do svojho vlastníctva a ani nevyužila finančné nástroje štátu na podporu nájomného bývania.
Viceprimátorka Bratislavy Lucia Štasselová na margo zistení NKÚ uviedla, že aj mesto si buduje svoje analytické kapacity a v oblasti nájomného bývania chce vytvoriť strategický materiál. Magistrát v októbri ohlásil, že spúšťa architektonické súťaže na výstavbu nových bytových domov. "Našou ambíciou je nastaviť systém výstavby tak, aby mesto mohlo zabezpečovať 200 nájomných bytov ročne počas desiatich rokov," skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo s tým, že Bratislave chýba celkovo 40.000 bytov a treba vytvoriť približne 4000 mestských nájomných bytov.
Dostupnosť bývania je jedným z hlavných indikátorov, ktorý charakterizuje kvalitu života. V rokoch 2015 až 2018 sa však podľa NKÚ Bratislava vo svojich zámeroch venovala tejto oblasti len okrajovo. Susedná Viedeň má napríklad dostupnosť bývania zvládnutú na vysokej úrovni.
Celkové výdavky miestnej územnej samosprávy na území Bratislavy na výstavbu v rokoch 2015 až 2017 vykazovali klesajúcu tendenciu. Bratislavské mestské časti v roku 2017 disponovali 1098 nájomnými obecnými bytmi, ktoré im boli zverené do správy od hlavného mesta. Mesto z toho vlastnilo 864 nájomných bytov. "Vzhľadom na mimoriadne nízky počet obecných nájomných bytov je viac ako na zváženie, či by mesto a mestské časti nemali usilovať o vlastníctvo oveľa väčšej časti bytového fondu. To by mohlo pomôcť rozšíriť kapacitu finančne dostupného, kvalitného a dlhodobo udržateľného bývania," uviedol NKÚ.
Čerpanie výdavkov v oblasti výstavby nájomných bytov nasmerovala Bratislava v rokoch 2015 až 2018 podľa úradu len do výstavby náhradných nájomných bytov pre nájomcov z reštituovaných domov. "V uvedenom období chcelo hlavné mesto postaviť 630 týchto nájomných bytov (32 percent zo súčasného celkového počtu samosprávnych bytov v Bratislave). Lenže v rokoch 2015 až 2018 nebol postavený ani jeden nájomný byt," spresnil NKÚ s tým, že v súčasnosti preto mesto musí mesačne uhrádzať dotknutým nájomcom rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným.
"V roku 2017 vlastnila samospráva Bratislavy len 0,9 percenta zo všetkých bytov. V rokoch 2016 a 2017 bola podobná situácia v celej SR. Zároveň zdôrazňujeme, že v rokoch 2016 a 2017 bolo 98 percent dokončených bytov realizovaných cez súkromný sektor," skonštatoval NKÚ. Na porovnanie, v roku 2017 samospráva Viedne vlastnila 22,4 percenta všetkých bytov a bola najväčším poskytovateľom samosprávnych bytov v Európe. Bratislava v rokoch 2015 až 2017 podľa úradu nezrealizovala dokončenie žiadneho nájomného bytu do svojho vlastníctva a ani nevyužila finančné nástroje štátu na podporu nájomného bývania.
Viceprimátorka Bratislavy Lucia Štasselová na margo zistení NKÚ uviedla, že aj mesto si buduje svoje analytické kapacity a v oblasti nájomného bývania chce vytvoriť strategický materiál. Magistrát v októbri ohlásil, že spúšťa architektonické súťaže na výstavbu nových bytových domov. "Našou ambíciou je nastaviť systém výstavby tak, aby mesto mohlo zabezpečovať 200 nájomných bytov ročne počas desiatich rokov," skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo s tým, že Bratislave chýba celkovo 40.000 bytov a treba vytvoriť približne 4000 mestských nájomných bytov.
