Bratislava 17. decembra (TASR) – Projekt elektronických služieb katastra nehnuteľností nie je ukončený ani plne funkčný. Napriek tomu bol vyplatený. Prevažná časť služieb je pritom zabezpečená formou náhradného riešenia, čo však prináša väčšie zaťaženie rozpočtu štátu. Poukázal na to predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík, ktorý o výsledkoch kontroly informoval na utorkovej tlačovej konferencii.

NKÚ vykonal prierezovú kontrolu zameranú na riadenie projektu v podmienkach Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR. Mitrík priblížil, že z kontroly vyplynuli vážne podozrenia. Elektronické služby katastra nehnuteľností sú podľa neho ukážkou zle riadeného kľúčového národného projektu v oblasti informatizácie spoločnosti. Protokol o výsledku kontroly bude po oficiálnom ukončení kontrolnej akcie odstúpený orgánom činným v trestnom konaní.

V rámci projektu sa malo zaviesť 45 elektronických služieb použiteľných na právne úkony či možnosť podania a vyžiadania výstupov z ktorejkoľvek správy katastra na Slovensku. Predseda úradu upozornil, že projekt v hodnote približne 33 miliónov eur mal byť ukončený v roku 2012, dodnes sa tak však nestalo. "Kontrolné zistenia hovoria o tom, zo strany NKÚ, že nebol dodržaný harmonogram projektu v zmysle zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, bolo viacnásobné posúvanie míľnikov," dodal Mitrík. Poukázal na sedemročné omeškanie projektu oproti pôvodne stanovenému termínu.

Napriek významnému meškaniu si podľa Mitríka ÚGKK neuplatnil voči dodávateľovi v zmysle zmluvných podmienok sankciu v plnom rozsahu. Kontrolóri vyčíslili, že sankcia mohla byť na úrovni 1,1 milióna eur bez DPH. ÚGKK si však uplatnil len sankcie vo výške 0,3 milióna eur, čo sa dá podľa Mitríka kvalifikovať ako nehospodárne konanie.

Tri hlavné aktivity z piatich sú neukončené a nie sú nasadené do prevádzky. "NKÚ konštatuje, že formou náhradného riešenia je síce zabezpečená prevažná časť služieb katastra nehnuteľností, ale s výrazne vyšším zaťažením štátneho rozpočtu," poznamenal Mitrík.

Predseda NKÚ zároveň skonštatoval, že pomer financovania projektu na začiatku počítal s tým, že 75 % zdrojov pôjde z európskych peňazí a 13 % zo štátneho rozpočtu. Po korekciách je však pomer financovania zo strany štátu 52 % namiesto pôvodných 13 %. Z prostriedkov štátu teda plynulo 17 miliónov eur. "Projekt je vyplatený, hoci de facto nie je ukončený a nie je funkčný," podotkol Mitrík. Využitie financií z eurofondov a zo štátneho rozpočtu považuje za nehospodárne a neefektívne. Od roku 2009 bolo podľa NKÚ na projekt vrátane uplatnenia sankcie, pokút a penále vynaložených 32,8 milióna eur, pričom suma z EÚ predstavuje len 15,7 milióna eur. Ku koncu tohto roka zostáva nevyčerpaných 5,4 milióna eur.

Okrem viacnásobného porušenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bolo úradom preukázané aj poskytovanie nepravdivých informácií o stave realizácie projektu zo strany zodpovedných národných inštitúcií. Poukázal tiež na to, že projekt dozorovala a manažovala spoločnosť KPMG, čo stálo 2,6 milióna eur. Počas tohto obdobia sa podľa Mitríka na pozíciách manažérov projektu vystriedalo viac ako 40 riadiacich pracovníkov.