Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najrizikovejšou je daň z pridanej hodnoty, ktorá tvorí tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. marca (TASR) – Finančnej správe sa napriek viacerým opatreniam nedarí vymáhať daňové nedoplatky bez straty pre štát. Celkové kumulované nedoplatky sa dostali v ostatných piatich rokoch na úroveň vyššiu ako tri miliardy eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovaných rokoch 2018 až 2020 dostalo 585 miliónov eur vymožených nedoplatkov, informoval v piatok na základe výsledkov kontroly Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Finančná správa podľa NKÚ stojí pred výzvou, ako zvýšiť úspešnosť vymáhania nedoplatkov.
"Za kontrolované roky finančná správa odpísala zo svojej evidencie z dôvodu zániku nedoplatky vo výške 1,18 miliardy eur, na Slovenskú konsolidačnú, a. s. ich postúpila v hodnote 1,23 miliardy eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovanom období dostalo 585 miliónov eur vymožených nedoplatkov," priblížil NKÚ.
Najrizikovejšou je daň z pridanej hodnoty, ktorá tvorí tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov. Najčastejšími dlžníkmi sú spoločnosti s ručením obmedzeným a to na úrovni 88 %. Až 60 % daňových nedoplatkov je výsledkom dorubenej dane z daňových kontrol. Úspešnosť ich výberu bola v kontrolovaných rokoch v rozpätí päť až 11 %
Pri priemernom počte 240 daňových exekútorov a priemernej ročnej výške vymožených nedoplatkov na úrovni 235 miliónov eur (okrem roku 2020) tak na jedného exekútora pripadá takmer milión eur vymoženej sumy nedoplatku. Kontrolóri NKÚ skonštatovali, že finančná správa pravidelne monitorovala stav, vývoj daňových nedoplatkov a spôsob ich vymáhania.
NKÚ však zistil nedostatky pri kontrole dodržiavania postupov na Daňovom úrade Bratislava, ktorý má vo svojej správe najväčší objem nedoplatkov, a to vo výške približne 1,5 miliardy eur. Kontrolóri zistili prípady, keď správca dane nedostatočne preveril existenciu majetku, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou. Taktiež nevyužil všetky možnosti na vymoženie (napr. exekúcia na mzdu, dôchodok, zadržanie vodičského preukazu). Rovnako nezabezpečil daňový nedoplatok zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku, či nepostupoval v súlade s platnými internými riadiacimi aktmi, ktoré upravujú postup daňového exekútora.
Výrazný vplyv na vymáhanie nedoplatkov mala pandémia ochorenia COVID-19. Od marca 2020 došlo na sedem mesiacov k obmedzeniu exekučnej činnosti a finančná správa zaznamenala 60 % pokles vymožených nedoplatkov. NKÚ navrhol parlamentnému výboru pre financie a rozpočet, aby od rezortu financií požadoval analýzu príčin dlhodobo nízkej úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov z dorubenej dane z daňových kontrol a predložil výboru stratégiu riešenia tohto problému.
FS na zistenia NKÚ reagovala s tým, že prijala viaceré opatrenia v oblasti vymáhania nedoplatkov, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch za rok 2021. "Vlani došlo k zvýšeniu úhrady dane po kontrole a celkovo bola vďaka úkonom exekútorov vymožená suma 281,8 milióna eur, čo medziročne predstavuje nárast o 181 %," uviedla hovorkyňa FS Martina Rybanská. Oproti predpandemickému roku 2019 je to nárast o 12,14 %. "V absolútnom vyjadrení ide o najvyššiu vymoženú čiastku od roku 2015. Určite je cieľom FS pokračovať v tomto nastavenom trende," dodala Rybanská.
"Za kontrolované roky finančná správa odpísala zo svojej evidencie z dôvodu zániku nedoplatky vo výške 1,18 miliardy eur, na Slovenskú konsolidačnú, a. s. ich postúpila v hodnote 1,23 miliardy eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovanom období dostalo 585 miliónov eur vymožených nedoplatkov," priblížil NKÚ.
Najrizikovejšou je daň z pridanej hodnoty, ktorá tvorí tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov. Najčastejšími dlžníkmi sú spoločnosti s ručením obmedzeným a to na úrovni 88 %. Až 60 % daňových nedoplatkov je výsledkom dorubenej dane z daňových kontrol. Úspešnosť ich výberu bola v kontrolovaných rokoch v rozpätí päť až 11 %
Pri priemernom počte 240 daňových exekútorov a priemernej ročnej výške vymožených nedoplatkov na úrovni 235 miliónov eur (okrem roku 2020) tak na jedného exekútora pripadá takmer milión eur vymoženej sumy nedoplatku. Kontrolóri NKÚ skonštatovali, že finančná správa pravidelne monitorovala stav, vývoj daňových nedoplatkov a spôsob ich vymáhania.
NKÚ však zistil nedostatky pri kontrole dodržiavania postupov na Daňovom úrade Bratislava, ktorý má vo svojej správe najväčší objem nedoplatkov, a to vo výške približne 1,5 miliardy eur. Kontrolóri zistili prípady, keď správca dane nedostatočne preveril existenciu majetku, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou. Taktiež nevyužil všetky možnosti na vymoženie (napr. exekúcia na mzdu, dôchodok, zadržanie vodičského preukazu). Rovnako nezabezpečil daňový nedoplatok zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku, či nepostupoval v súlade s platnými internými riadiacimi aktmi, ktoré upravujú postup daňového exekútora.
Výrazný vplyv na vymáhanie nedoplatkov mala pandémia ochorenia COVID-19. Od marca 2020 došlo na sedem mesiacov k obmedzeniu exekučnej činnosti a finančná správa zaznamenala 60 % pokles vymožených nedoplatkov. NKÚ navrhol parlamentnému výboru pre financie a rozpočet, aby od rezortu financií požadoval analýzu príčin dlhodobo nízkej úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov z dorubenej dane z daňových kontrol a predložil výboru stratégiu riešenia tohto problému.
FS na zistenia NKÚ reagovala s tým, že prijala viaceré opatrenia v oblasti vymáhania nedoplatkov, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch za rok 2021. "Vlani došlo k zvýšeniu úhrady dane po kontrole a celkovo bola vďaka úkonom exekútorov vymožená suma 281,8 milióna eur, čo medziročne predstavuje nárast o 181 %," uviedla hovorkyňa FS Martina Rybanská. Oproti predpandemickému roku 2019 je to nárast o 12,14 %. "V absolútnom vyjadrení ide o najvyššiu vymoženú čiastku od roku 2015. Určite je cieľom FS pokračovať v tomto nastavenom trende," dodala Rybanská.
