Bratislava 6. septembra (TASR) - Kontrola využívania finančných zdrojov a preverovanie rizík spojených s verejnými politikami je jednou z kľúčových podmienok efektívneho a účelného nakladania so zdrojmi, ktoré prichádzajú do národného aj európskeho rozpočtu od daňových poplatníkov. Zdôraznil to v piatok predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy, ktorý sa na pôde parlamentného výboru pre financie a rozpočet stretol so slovenskou členkou Európskeho dvora audítorov (EDA) Katarínou Kaszasovou.

"Slovenská ekonomika je previazaná s tou európskou, verejné rozpočty v sebe obsahujú tiež európske financie, a preto je logické, že kontrola zákonného či hospodárneho používania týchto zdrojov musí byť spoločnou výzvou, priestorom pre profesionálnu spoluprácu slovenských a európskych audítorov," podčiarkol Andrassy. Pripomenul, že jedným z príkladov vzájomnej kooperácie je nedávno ukončený audit obstarávania vakcín proti ochoreniu COVID-19 Európskou komisiou, či participácia členky EDA na bratislavskej medzinárodnej konferencii súvisiacej so zavádzaním európskych pravidiel udržateľného fungovania spoločností (ESG).

Šéf slovenských kontrolórov rokoval s Kaszasovou na pôde parlamentu aj bilaterálne. Priblížil jej závery kontroly zameranej na nákup, skladovanie a likvidáciu vakcín proti covidu. Participovali na nej aj ďalšie kontrolné úrady v EÚ. Dotazník NKÚ, vyplnený národnými kontrolnými úradmi členských štátov, preukázal, že krajiny zapojené do prieskumu mali v drvivej väčšine zazmluvnených oveľa viac dávok, než bola ich reálna potreba.

Na rokovaní finančného výboru predstavil Andrassy poslancom závery kontroly povinného zmluvného poistenia (PZP). NKÚ okrem iného zistil, že okresné úrady dostanú ročne približne 300.000 oznámení o neuzatvorení tohto poistenia. Pokutu za nesplnenie si povinnosti však dostane len minimálna časť majiteľov týchto vozidiel. Dôvodom je podľa úradu zle nastavený kontrolný a sankčný systém, ktorý Slovensko technicky drží v minulom storočí. Štát tak ročne prichádza o niekoľko miliónov, ktoré by mohol aktívne použiť na zvyšovanie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky.

Na závery tejto kontroly počas letných mesiacov reagoval aj rezort vnútra, ktorý si uvedomuje nedostatky súčasného systému ukladania pokút za neuzatvorenie PZP. Ministerstvo tiež začalo komunikovať s rezortom financií a nastavuje zmeny v zákone, ktoré by umožnili zefektívnenie ukladania pokút zo strany úradov na základe napríklad tzv. rozkazného konania. Tento krok vnímajú národní kontrolóri pozitívne.

"Ide o jeden z mála príkladov dobrej praxe, kedy problém začne riešiť ministerstvo, ktoré disponuje najlepšími poznatkami z praxe a do prípravy nevyhnutných zmien aktívne zapojí ostatné inštitúcie. Takýto prístup minimalizuje kompetenčný chaos a pomáha odstraňovať šedé zóny či jasne definovať oblasti, ktoré boli bez zákonných pravidiel," zhodnotil Andrassy. Podľa neho tento príklad ukazuje, že kontrola nie je strašiakom, ale súčasťou riadenia, keď pomáha získať spätnú väzbu a meniť nefunkčný či chybný systém.