Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa NKÚ v posledných troch rokoch kontrolované samosprávy poskytli viac ako 72 miliónov eur svojim partnerom vo forme dotácií.
Autor TASR
Bratislava 8. apríla (TASR) - Dotácie, ktoré poskytujú samosprávy na svoj rozvoj a zvýšenie kvality života obyvateľov, išli prevažne do oblasti športu, menej do sociálnych služieb či kultúry. Podľa výsledkov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v 45 okresných mestách však väčšina samospráv nevyhodnocovala, ako dotácie ovplyvňujú rozvoj komunity či kvalitu života. Informoval o tom v stredu NKÚ. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vidí za nedostatkami najmä slabšiu prácu hlavných kontrolórov.
Podľa NKÚ v posledných troch rokoch kontrolované samosprávy poskytli viac ako 72 miliónov eur svojim partnerom vo forme dotácií. Polovica z tejto sumy smerovala do podpory aktivít športových klubov. "Mestám však chýbajú strategické dokumenty, ktoré by ponúkali jasný pohľad, ako finančná podpora prispieva k rozvoju konkrétnej komunity a ako je možné merať reálne prínosy pre zvyšovanie kvality života ľudí v konkrétnej obci či meste," uviedol NKÚ. Rozdeľovanie dotácií je podľa kontrolórov NKÚ vo viacerých prípadoch formálne a pri hodnotení prínosov sa spravidla monitoruje len popis žiadateľa či projektu. Častým nedostatkom je absencia cielenej vnútornej kontroly, preukázanie účelnosti a efektívnosti poskytnutia verejných zdrojov prijímateľovi.
NKÚ upozornil tiež na nedostatky pri poskytovaní dotácií a ich vyúčtovaní. Okrem toho, že viac ako dve tretiny kontrolovaných miest pri poskytovaní alebo schvaľovaní dotácií nedodržali vlastné všeobecne záväzné nariadenie (VZN), 11 zo 45 kontrolovaných miest uplatňovalo VZN, ktoré bolo v rozpore s rozpočtovými pravidlami v samospráve. Podľa zistení kontrolórov až 30 miest malo problém s dodržiavaním zákona, keď finančné kontroly boli nedôsledné, formálne alebo ich mesto nevykonalo vôbec. NKÚ navrhol mestám 116 odporúčaní, ktoré sa týkajú najmä zmeny všeobecne záväzného nariadenia, vypracovania koncepcie športu, zvýšenia transparentnosti pri poskytovaní dotácií, zlepšenia finančného riadenia a vnútorného kontrolného systému.
Hovorca ZMOS Michal Kaliňák upozornil, že mestá a obce zohrávajú v podpore športu na lokálnej a regionálnej úrovni najdôležitejšiu úlohu. "Ukazuje sa, že práve s nástupom ekonomickej krízy a obmedzovaním výdavkov na šport bude zrejmé, že v regiónoch fungoval hlavne vďaka podpore zo strany samospráv," uviedol Kaliňák.
Otázka nedostatočnej kontroly je podľa neho skôr vizitkou práce hlavných kontrolórov, keďže do ich pôsobnosti patrí kontrola financovania z rozpočtov samospráv, ako aj ich efektivita, účelnosť, účelovosť a transparentnosť. "To isté platí o kontrole VZN, a to vzhľadom na to, že práve z prostredia hlavných kontrolórov majú na rokovania zastupiteľstiev prichádzať zistenia, odporúčania a návrhy zmien," zdôraznil Kaliňák.
ZMOS bude o záveroch NKÚ informovať príslušné odborné sekcie, napríklad financií, ale aj školstva a športu. Zároveň chce informácie z výsledkov kontroly využívať v súvislosti s kvantifikáciou vplyvu znížených príjmov samospráv na podporu jednotlivých verejných politík financovaných z rozpočtov miest a obcí.
Podľa NKÚ v posledných troch rokoch kontrolované samosprávy poskytli viac ako 72 miliónov eur svojim partnerom vo forme dotácií. Polovica z tejto sumy smerovala do podpory aktivít športových klubov. "Mestám však chýbajú strategické dokumenty, ktoré by ponúkali jasný pohľad, ako finančná podpora prispieva k rozvoju konkrétnej komunity a ako je možné merať reálne prínosy pre zvyšovanie kvality života ľudí v konkrétnej obci či meste," uviedol NKÚ. Rozdeľovanie dotácií je podľa kontrolórov NKÚ vo viacerých prípadoch formálne a pri hodnotení prínosov sa spravidla monitoruje len popis žiadateľa či projektu. Častým nedostatkom je absencia cielenej vnútornej kontroly, preukázanie účelnosti a efektívnosti poskytnutia verejných zdrojov prijímateľovi.
NKÚ upozornil tiež na nedostatky pri poskytovaní dotácií a ich vyúčtovaní. Okrem toho, že viac ako dve tretiny kontrolovaných miest pri poskytovaní alebo schvaľovaní dotácií nedodržali vlastné všeobecne záväzné nariadenie (VZN), 11 zo 45 kontrolovaných miest uplatňovalo VZN, ktoré bolo v rozpore s rozpočtovými pravidlami v samospráve. Podľa zistení kontrolórov až 30 miest malo problém s dodržiavaním zákona, keď finančné kontroly boli nedôsledné, formálne alebo ich mesto nevykonalo vôbec. NKÚ navrhol mestám 116 odporúčaní, ktoré sa týkajú najmä zmeny všeobecne záväzného nariadenia, vypracovania koncepcie športu, zvýšenia transparentnosti pri poskytovaní dotácií, zlepšenia finančného riadenia a vnútorného kontrolného systému.
Hovorca ZMOS Michal Kaliňák upozornil, že mestá a obce zohrávajú v podpore športu na lokálnej a regionálnej úrovni najdôležitejšiu úlohu. "Ukazuje sa, že práve s nástupom ekonomickej krízy a obmedzovaním výdavkov na šport bude zrejmé, že v regiónoch fungoval hlavne vďaka podpore zo strany samospráv," uviedol Kaliňák.
Otázka nedostatočnej kontroly je podľa neho skôr vizitkou práce hlavných kontrolórov, keďže do ich pôsobnosti patrí kontrola financovania z rozpočtov samospráv, ako aj ich efektivita, účelnosť, účelovosť a transparentnosť. "To isté platí o kontrole VZN, a to vzhľadom na to, že práve z prostredia hlavných kontrolórov majú na rokovania zastupiteľstiev prichádzať zistenia, odporúčania a návrhy zmien," zdôraznil Kaliňák.
ZMOS bude o záveroch NKÚ informovať príslušné odborné sekcie, napríklad financií, ale aj školstva a športu. Zároveň chce informácie z výsledkov kontroly využívať v súvislosti s kvantifikáciou vplyvu znížených príjmov samospráv na podporu jednotlivých verejných politík financovaných z rozpočtov miest a obcí.
