Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvypuklejším problémom kontrolovaných vodární je napriek ich investičným aktivitám vysoký investičný dlh.
Autor TASR
Bratislava 25. marca (TASR) - Na obnovu a rozvoj vodovodov a kanalizácií potrebuje Slovensko viac ako 4,6 miliardy eur. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, ktorý realizoval kontroly v deviatich vodárenských spoločnostiach. Vláde preto odporúča podporiť zníženie investičného dlhu zavedením nového dotačného systému na podporu financovania obnovy vodovodov a kanalizácií.
"Existuje stále veľké množstvo obcí bez verejného vodovodu a kanalizácie. A to aj napriek tomu, že všetky obce sú akcionármi vodárenských spoločností," informovala TASR hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Kontroly NKÚ vo vodárenských spoločnostiach odhalili viaceré riziká, ktoré podľa úradu môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Za problém kontrolóri považujú aj nízku mieru transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám. Rovnako aj nedostatočnú kontrolu a dozor štátnych orgánov, čo sťažuje ich verejnú kontrolu.
Mnohé nedostatky vyplývajú podľa NKÚ z nejednoznačnej legislatívy, ale aj z jej rôznej interpretácie manažmentom spoločností i akcionárov či štátnych orgánov dozoru. "Aj preto kontrolóri odporúčajú prehodnotiť kompetencie ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam," uviedla Bolech Dobáková s tým, že je taktiež dôležité vytvoriť účinnejší systém kontroly vodárenských spoločností či zmeniť spôsob regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.
Najvypuklejším problémom kontrolovaných vodární je napriek ich investičným aktivitám vysoký investičný dlh. Aj keď dochádza ku každoročnej obnove vodárenských sietí, kontrolóri ku koncu roku 2020 odhadli výšku investičného dlhu na obnovu kritických sietí na viac ako 3,84 miliardy eur.
Nízku mieru investícií do vodárenskej infraštruktúry potvrdzujú podľa úradu aj dáta, z ktorých vyplýva, že Slovensko investuje na obyvateľa menej ako väčšina krajín Európy. Kým priemer je 81,50 eura na obyvateľa, na Slovensku je to 50 eur. NKÚ upozornil aj na nedostatočný dozor orgánov štátu vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam. V niektorých prípadoch bol zistený aj neúčinný systém vnútornej kontroly.
"Existuje stále veľké množstvo obcí bez verejného vodovodu a kanalizácie. A to aj napriek tomu, že všetky obce sú akcionármi vodárenských spoločností," informovala TASR hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Kontroly NKÚ vo vodárenských spoločnostiach odhalili viaceré riziká, ktoré podľa úradu môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Za problém kontrolóri považujú aj nízku mieru transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám. Rovnako aj nedostatočnú kontrolu a dozor štátnych orgánov, čo sťažuje ich verejnú kontrolu.
Mnohé nedostatky vyplývajú podľa NKÚ z nejednoznačnej legislatívy, ale aj z jej rôznej interpretácie manažmentom spoločností i akcionárov či štátnych orgánov dozoru. "Aj preto kontrolóri odporúčajú prehodnotiť kompetencie ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam," uviedla Bolech Dobáková s tým, že je taktiež dôležité vytvoriť účinnejší systém kontroly vodárenských spoločností či zmeniť spôsob regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.
Najvypuklejším problémom kontrolovaných vodární je napriek ich investičným aktivitám vysoký investičný dlh. Aj keď dochádza ku každoročnej obnove vodárenských sietí, kontrolóri ku koncu roku 2020 odhadli výšku investičného dlhu na obnovu kritických sietí na viac ako 3,84 miliardy eur.
Nízku mieru investícií do vodárenskej infraštruktúry potvrdzujú podľa úradu aj dáta, z ktorých vyplýva, že Slovensko investuje na obyvateľa menej ako väčšina krajín Európy. Kým priemer je 81,50 eura na obyvateľa, na Slovensku je to 50 eur. NKÚ upozornil aj na nedostatočný dozor orgánov štátu vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam. V niektorých prípadoch bol zistený aj neúčinný systém vnútornej kontroly.
