Bratislava 24. novembra (TASR) – V návrhu rozpočtu na budúci rok sa nachádzajú zdroje na nevyhnutné hospodárske stimuly i nástroje na podporu boja proti chudobe. Neobsahuje však jasné kroky k ozdraveniu a stabilizácii slovenských verejných financií. Je potrebné, aby štát v čase výrazného ekonomického útlmu spôsobeného aj dosahmi pandémie či konfliktom na Ukrajine stimuloval podnikateľské prostredie, podporoval spotrebu i rast. Vláda však musí mať víziu, ako chce v nadchádzajúcich rokoch znižovať schodok verejných financií. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v súvislosti s návrhom budúcoročného štátneho rozpočtu.

NKÚ vyčíslil, že rozpočet verejnej správy počíta v budúcom roku s príjmami vo výške 50,6 miliardy eur a výdavkami 58,5 miliardy eur, čím sa očakáva dlh až na úrovni 57,8 % z HDP. Hlavným dôvodom nárastu výdavkov je energetická kríza, na ktorú je vyčlenených 3,4 miliardy eur. Výdavkovú časť rozpočtu zaťažia tiež zdroje určené na valorizáciu starobných dôchodkov (1,5 miliardy eur), platov zamestnancov štátnej a verejnej správy (960 miliónov eur) či prostriedky na podporu rodiny (1,7 miliardy eur).

Obdobie, v ktorom sa nachádza Slovensko, je poznačené súbehom viacerých kríz, čo sa premieta do zvýšených nárokov na verejné financie v podobe kompenzačných opatrení aj neočakávaných investícií. "Práve v tomto kontexte rastie význam systémového prístupu k tvorbe štátneho rozpočtu, pričom kľúčom k napĺňaniu tohto cieľa je dodržiavanie pravidiel programového rozpočtovania orientovaného na merateľné a jasne vyčísliteľné ciele jednotlivých verejných politík," podotkol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Kontrolóri v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 upozorňujú na skutočnosť, že v ostatných rokoch sa oslabujú pravidlá na tvorbu programového rozpočtu, čo sa prejavuje hlavne v náraste zdrojov v rámci všeobecnej pokladničnej správy, ale aj prijímaním opatrení bez širšej odbornej diskusie či účasti sociálnych partnerov pri tvorbe strategických a legislatívnych dokumentov. Pre vyššiu transparentnosť pri použití finančnej rezervy v rámci štátneho rozpočtu, ktorá medziročne vzrastá o 1,2 miliardy a dostáva sa až na úroveň 3 miliárd, odporúčajú kontrolóri jasnejšie zadefinovať pravidlá na ich použitie zo strany rezortu financií a vlády.

Návrh budúcoročného rozpočtu verejnej správy počíta s deficitom na úrovni 6,44 %, čo predstavuje takmer 7,9 miliardy eur. V tejto súvislosti vidia kontrolóri riziko spojené s nevyužitím príležitosti zavedenia mimoriadnych dodatočných daňových opatrení, napríklad zdanenie nadmerných ziskov energetických spoločností, ktoré by generovali dodatočné príjmy na kompenzačné opatrenia alebo znižovali mieru deficitu.

Úrad upozorňuje parlament aj na skutočnosť, že vláda dosiaľ nezrealizovala daňovo-odvodovú reformu, ku ktorej sa prihlásila programovým vyhlásením, a nedôjde tak k vyššiemu zdaňovaniu spotreby či majetku. Kontrolóri tiež zdôraznili, že SR výrazne zaostáva v čerpaní európskej finančnej pomoci.

NKÚ v stanovisku k návrhu rozpočtu popisuje aj riziká, ktoré na základe kontrolnej činnosti identifikoval v zdravotníctve, školstve, pri podpore športu či realizácii strategických cieľov v oblasti životného prostredia a pri výkone kompetencií na úrovni samosprávy.

V oblasti zdravotníctva úrad indikuje riziká pre fungovanie ambulantného sektora, zahŕňajúceho všeobecných lekárov či pediatrov. Naplánované výdavky môžu tiež ohroziť rozvoj vedy a výskumu, budú mať negatívny vplyv na bežný chod základných, stredných a vysokých škôl. Napriek deklarovaným opatreniam podpory samospráv pri znižovaní dôsledkov energetickej krízy podľa NKÚ existuje riziko výpadku jej príjmov. V roku 2023 zároveň dôjde k zvýšeniu priemerných platov pedagogických a odborných zamestnancov školstva, vysoká miera inflácie a rast miezd v národnom hospodárstve však povedú k zníženiu reálnych platov zamestnancov vzdelávacích inštitúcií.