Bratislava 5. februára (TASR) - Štátna a verejná správa potrebuje jednotný centrálny účtovný systém a jednotné pravidlá na minimalizovanie nedostatkov pri účtovaní, ale aj pri ochrane a evidencii dlhodobého hmotného majetku a pri riešení pohľadávok. V piatok to uviedol Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na základe výsledkov kontroly účtovníctva troch rezortov, a to ministerstiev práce a sociálnych vecí, kultúry a zahraničných vecí. NKÚ zároveň upozornil na systémový nedostatok v centrálnej evidencii majetku štátu, v ktorej chýbajú nehnuteľnosti štátu v zahraničí.

NKÚ sa zameral na to, ako ministerstvá v rokoch 2017 - 2019 vykazovali údaje o majetku a záväzkoch, a skontrolovali tiež, či nakladanie s dlhodobým hmotným majetkom a pohľadávkami štátu bolo v súlade s predpismi. Na všetkých ministerstvách boli zistené porušenia zákona o účtovníctve, ktoré si vyžadujú nielen väčšiu dôslednosť a kontrolu, ale aj legislatívne zmeny.

"Kontrola odhalila viaceré nedostatky, ktoré vznikli v dôsledku nejednotného postupu pri účtovaní a nesprávnym aplikovaním účtovných pravidiel. Tieto problémy by vyriešil centrálny ekonomický systém pre štátnu správu, ktorý ministerstvo financií chcelo vytvoriť s využitím európskych zdrojov už v roku 2017 a jeho dokončenie je naplánované na rok 2023. Aktuálne zistenia národnej autority pre externú kontrolu len potvrdzujú opodstatnenosť takéhoto systému," uviedol NKÚ.

Jedným zo zistení kontroly bola vysoká miera opotrebovanosti dlhodobého hmotného majetku, najmä stavieb. Nízka zostatková hodnota stavieb však podľa úradu nezodpovedá realite a je výsledkom nesprávneho spôsobu účtovania, neprehodnotenia ekonomickej životnosti či nezohľadnenia doby užívania. "Nejednotnosť vykazovania majetku tak môže skresľovať súhrnné údaje vo výkazoch za štát a verejnú správu," upozornili kontrolóri.

NKÚ tiež zistil, že pozemky a budovy Slovenskej republiky v zahraničí v hodnote 330 miliónov eur, ktoré spravuje rezort zahraničných vecí, nie sú zapísané v centrálnej evidencii majetku. NKÚ preto odporučilo ministerstvu financií, aby upravilo systém a zaviedlo povinnosť evidovať aj majetok štátu nachádzajúci sa v zahraničí.

Nedostatky boli zistené aj pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam a tiež k tvorbe a oceňovaniu rezerv, ktoré každé ministerstvo stanovovalo rôzne. Na základe výsledkov kontroly NKÚ konštatoval, že aplikácia nejednotných účtovných metód a rôzny výklad legislatívy prípadne jej porušenia majú za následok nepravdivé údaje v účtovných závierkach ústredných štátnych inštitúcií.

"Rezort financií by preto mal vytvárať centralizované nástroje na efektívnu správu a vykazovanie majetku štátu, ktoré by odbúrali nejednotnosť pri uplatňovaní účtovníckych pravidiel a prispeli k zvýšeniu kvality výstupov súhrnných výkazov za štát a celú verejnú správu. Je to tiež jeden z kľúčových nástrojov pre efektívnu vnútornú kontrolu a cesta k získaniu uistenia, že každé ministerstvo sa stará o zverený majetok s plnou vážnosťou a na základe rovnakých pravidiel," uzavrel podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Ministerstvo financií (MF) SR potvrdilo, že je gestorom legislatívy v oblasti účtovníctva pre všetky účtovné jednotky. "Samotný výkon vedenia účtovníctva a dodržiavanie príslušných noriem je však plne v zodpovednosti účtovných jednotiek," uviedol rezort v reakcii na zistenia NKÚ.

Ministerstvo pripomenulo, že spustilo v roku 2018 projekt zavedenia Centrálneho ekonomického systému, ktorého cieľom nie je iba vytvoriť jednotné technologické prostredie pre vedenie účtovníctva a výkon súvisiacich podporných agend. Dôležité je aj nastavenie procesov tak, aby mal rezort priamy prístup na úrovni jednotlivých organizácií a mohol tak efektívnejšie kontrolovať dodržiavanie platnej legislatívy.

"Zároveň by sme chceli poukázať na pozitívne zmeny v kvalite dát účtovníctva štátu, ktoré sú preukázateľné na základe auditu konsolidovaných účtovných závierok kapitol štátneho rozpočtu a auditu konsolidovanej účtovnej závierky celej ústrednej správy. Počet významných zistení poklesol zo 163 v roku 2010 na 37 v roku 2018," dodal rezort.