Bratislava 6. októbra (TASR) - Celkový schodok verejnej správy sa môže v závere tohto roka vyšplhať na úroveň 8,3 miliardy eur alebo 6,85 % hrubého domáceho produktu (HDP). Oproti pôvodne rozpočtovanému deficitu by to bol nárast o viac ako 400 miliónov eur. Tohtoročné očakávané príjmy rozpočtu sú 26,7 miliardy eur a výdavky 35 miliárd eur, pričom tri štvrtiny sú určené na bežný chod štátu a šesť miliárd slúži na rozvojové, kapitálové výdavky. Predpokladajú to analytici Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v aktuálnej správe o vývoji rozpočtového hospodárenia SR za 1. polrok 2023.

"Na negatívny vývoj verejných financií má vplyv nielen vysoká spotreba štátu, ale aj nízka spotreba domácností spôsobená pretrvávajúcim rastom spotrebiteľských cien. Inflácia je už zrejme za svojím vrcholom, no v prvých šiestich mesiacoch roka sa udržala nad úrovňou 10 %, a to aj z dôvodu vysokých cien energií či pohonných hmôt pre vojnový konflikt na Ukrajine," priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Negatívny vývoj vo verejných financiách je podľa analytikov kontrolného úradu zapríčinený aj tým, že poslanci Národnej rady (NR) SR tento rok schválili legislatívne zmeny, ktoré neboli finančne kryté v schválenom rozpočte na rok 2023.

"Parlament schválil rezervu vlády, ktorú môže kabinet použiť na krytie nových zákonných záväzkov štátu voči občanom či inštitúciám v sume 858 miliónov eur. Ostatné zmeny v sociálnej a dôchodkovej politike však so sebou priniesli mimoriadne výdavky, a to až na úrovni jednej miliardy eur," upozornil Andrassy.

Prijaté zmeny zahŕňali napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov, ktorá so sebou prináša navýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne (SP) o 524 miliónov eur, rodičovský dôchodok si vyžiada sumu 260 miliónov eur. Zvýšenie daňového bonusu na dieťa zaťaží verejný rozpočet ďalšími 254 miliónmi eur.

Naopak, pozitívom tohtoročnej rozpočtovej bilancie je vyšší výber dane z pridanej hodnoty o 365 miliónov eur za prvý polrok, ako aj výrazne vyššie čerpanie eurofondov. Úroveň ich čerpania sa koncom leta dostala na úroveň 77 %. NKÚ však upozornil, že ešte stále ostáva dočerpať a následne aj transparentne zúčtovať 3,3 miliardy eur z týchto zdrojov.

Rizikom pre verejné financie v tomto roku je podľa kontrolného úradu tiež horší výber sociálnych a zdravotných odvodov. Na výplatu dôchodkov potrebuje SP viac ako 4,4 miliardy eur a nemocenské dávky zaťažujú jej rozpočet viac ako pol miliardou eur. Za prvých šesť mesiacov roka chýbalo v starobnom poistení 1,7 miliardy eur, pričom tento negatívny trend v rozpočte SP riešila vláda transferom zo štátneho rozpočtu na úrovni 360 miliónov eur. Negatívny vývoj zaznamenali kontrolóri aj u všetkých troch zdravotných poisťovní.

"Vývoj rozpočtu nám ukazuje, že v prvom polroku sa dostala do negatívnych čísel každá zdravotná poisťovňa, pričom najväčšie riziká indikujeme pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde sa strata vyšplhala nad 100 miliónov eur," upozornil Andrassy. Národní kontrolóri pripravujú pre rok 2024 rozsiahlu kontrolu hospodárenia a nakladania s verejnými financiami v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Analytici NKÚ vo svojej správe upriamili pozornosť aj na stúpajúcu výšku hrubého verejného dlhu, ktorý v závere roka môže prekročiť sumu 70 miliárd eur a dostať sa tak na úroveň necelých 58 % HDP. "Ochrana dlhodobej udržateľnosti verejných financií je zapísaná nielen v ústave, ale je to krok, ktorým musí každá vláda garantovať občanom zodpovedný a udržateľný prístup k nakladaniu s verejnými zdrojmi, ktoré generujú samotní občania či podnikateľské subjekty. Dnes bez rozumnej konsolidácie zaťažujeme a ohrozujeme finančne rozvojové či sociálne spravodlivé fungovanie budúcich generácií," dodal Andrassy.