Bratislava 22. mája (TASR) – Cielená podpora ekonomiky je v súčasnej situácii nevyhnutná a nie je v rozpore s pravidlami zodpovednej rozpočtovej politiky. Tohtoročný rozpočet nie je však vystavený len rizikám, ktoré vyvolala pandémia.

Významný vplyv budú mať nákupy v armáde či opatrenia v oblasti dôchodkov, kde na 13. dôchodok, minimálny dôchodok a ohraničenie veku odchodu do dôchodku neboli pripravené rozpočtové zdroje. Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).

Analytická správa úradu upozorňuje vládu aj na riziká jednosmernej orientácie hospodárstva, ktoré naplno potvrdila koronakríza. Verejný dlh by tak mohol vzrásť až na 60 % hrubého domáceho produktu.

Národní kontrolóri preto odporúčajú revíziu výdavkov a stanovenie priorít všetkých ministerstiev a štátnych inštitúcií. Zároveň odporúčajú aj diverzifikáciu slovenskej ekonomiky vrátane zabezpečenia potravinovej a tekutinovej sebestačnosti krajiny.

Veľká neistota, ktorá je dnes spojená s pandemickým šírením nového koronavírusu a prijímaním rozsiahlych celospoločenských opatrení národnými vládami, sa výrazne podpisuje pod vývoj ekonomiky a dynamiku hospodárskeho rastu.

Pohľad na kondíciu slovenského hospodárstva ponúka okrem iného aj indikátor ekonomického sentimentu, ktorý v ostatných dvoch mesiacoch zaznamenal výrazný pokles a dostal sa na najnižšiu úroveň od jesene 2009. Slovenská vláda medzi prvými z európskych krajín zaviedla ešte začiatkom marca tohto roka prísne karanténne opatrenia. Tie na jednej strane pomáhajú úspešne zvládať pandémiu, na druhej strane významne ovplyvňujú chod ekonomiky a majú vplyv na vývoj verejných financií.

"Keďže je Slovensko štvrtou najotvorenejšou ekonomikou Európskej únie, tak zastavenie výroby v automobilovom priemysle dosahy pandémie na slovenskú ekonomiku v nadchádzajúcich mesiacoch len zvýraznia," konštatuje NKÚ.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje aj na riziká spojené s výberom daní a odvodov, ale aj na zhoršenie platobnej disciplíny podnikateľov. Prognózy hovoria o rušení 46 000 až 100 000 pracovných miest aj o oslabení podnikateľských aktivít v oblasti služieb či stavebníctve.

"To sa môže premietnuť do výpadku tohtoročných príjmov sociálnej či zdravotných poisťovní vo výške 800 miliónov eur. Vládou schválené opatrenia pre podporu domáceho podnikateľského prostredia, pre zmiernenie vplyvov mimoriadnej situácie u malých a stredných podnikateľov, odkroja z balíka verejných financií približne 4,5 miliardy eur," vyčíslil NKÚ.

Dlh verejnej správy môže ku koncu roka dostať až na 60 % z HDP oproti dlhu, ktorý bol za rok 2019 na úrovni 48 %, čo bolo 45 miliárd eur. Analytici kontrolného úradu konštatujú, že cielená podpora ekonomiky je v súčasnej situácii nevyhnutná a nie je v rozpore s pravidlami zodpovednej rozpočtovej politiky.

NKÚ SR v súvislosti s vývojom tohtoročného rozpočtu upozorňuje vládu SR aj na riziká, ktoré priamo nesúvisia s vplyvmi ochorenia COVID-19. Ide napríklad o vyplácanie 13. dôchodkov, rizikom sú tiež výdaje súvisiace s nákupom stíhačiek F-16, kde už pri poukázaní druhej splátky bola uhradená suma 352 miliónov eur, čo je o 44 miliónov viac, ako rezort obrany na rok 2019 rozpočtoval.

Týmto krokom je ohrozené financovanie ostatných projektov súvisiacich s modernizáciou ozbrojených síl. Pri súčasnom zložitom vývoji verejných financií bude musieť vláda nájsť ďalších 175 miliónov eur do konca tohto roka, aby bola splátka kompletná.

Nesplnenie schválených ukazovateľov hrozí podľa národných kontrolórov tiež v kapitole ministerstva školstva. Konkrétne ide o nákup nových titulov učebníc pre žiakov základných a stredných škôl. V roku 2019 mal rezort v tejto oblasti stanovený cieľ na úrovní 20 titulov učebníc, reálne však nebol obstaraný ani jeden nový knižný titul.

"Výzvou súčasných dní by preto malo byť aktívne využívanie trendov doby. Ide o väčšiu adaptáciu zamestnancov pri práci z domu, štátnu podporu nových projektov pre technologické firmy či väčšiu flexibilitu v Zákonníku práce. NKÚ SR upozorňuje, že dôležitým aspektom pre udržateľnosť zdravej slovenskej ekonomiky musí byť jej diverzifikácia.

Nemenej významným aspektom je funkčný systém krízového riadenia a ochrany strategickej infraštruktúry štátu," dodal NKÚ. Analytici úradu v súvislosti s rizikami vývoja štátneho rozpočtu na jeho príjmovej časti odporúčajú ministerstvám, ale aj samosprávnym inštitúciám, aby urobili revíziu výdavkov a určili jasné i merateľné priority.

"Miestna samospráva by mala zvážiť poskytovanie dotácií právnickým alebo fyzickým osobám. Obce a mestá by nemali zriaďovať nové organizácie, respektíve zakladať obchodné spoločnosti s ich peňažným vkladom," dodal NKÚ.