Napriek objektívnym ťažkostiam pri tvorbe rozpočtu na rok 2022 a potrebe jeho úpravy považuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ)
Autor TASR
Bratislava 27. júna (TASR) - Napriek objektívnym ťažkostiam pri tvorbe rozpočtu na rok 2022 a potrebe jeho úpravy považuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) plánovanie rozpočtu a jeho riadenie za nedostatočne kvalitné. Pri predstavovaní stanoviska k Štátnemu záverečnému účtu za rok 2022 v Národnej rade (NR) SR na to v utorok upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Stanovisko úradu o tom podľa neho prináša viacero dôkazov.
"Kontrolný úrad pravidelne vo svojich stanoviskách upozorňuje na úlohu, ktorú hrajú rozpočtové opatrenia v rozpočtovej politike. Na jednej strane je to objektívny rozpočtový nástroj, ktorým organizácie reagujú na zmenenú situáciu či potreby, ale na druhej strane majú aj svoju negatívnu stránku, ak sa využívajú neúmerne," konštatoval Andrassy s tým, že už dlhodobejšie hodnota prijatých opatrení podstatným spôsobom mení štruktúru a ciele rozpočtu schváleného NR SR.
Ako príklad uviedol kapitálové výdavky v minuloročnom rozpočte, ktoré boli schválené vo výške 4,1 miliardy eur, ale dodatočnými opatreniami boli znížené na 2,8 miliardy eur. "Je pravdepodobné, že budú viazané a použité v budúcom roku, ale či budú použité na tie isté modernizačné ciele, ako bolo pôvodne plánované, je už otázka, na ktorú sa niekedy ťažko hľadá odpoveď. Takúto prax považujeme za nesprávnu, ktorá deformuje rozpočtovú politiku, jej úlohu, nástroje i ciele a bolo by ju potrebné zmeniť," zdôraznil predseda NKÚ.
Ďalej pripomenul, že výdavkovú stránku rozpočtu vlani výrazne zaťažili kompenzácie na zmiernenie dopadov pandémie, energetickej krízy či inflácie. Len na energetickú krízu sa plánuje vynaložiť 9,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je jedna z najvyšších hodnôt v EÚ. "Naše kontroly použitia kompenzačných prostriedkov ukazujú na problémy so včasnosťou poskytovaných zdrojov, ale aj na problém nedostatočnej diferenciácie pomoci pre rôzne subjekty," podčiarkol Andrassy.
Ďalšou oblasťou, ktorá má dôležitý vplyv na hospodárenie verejnej správy, sú eurofondy. Záverečný účet dáva podľa predsedu NKÚ plastický obraz o tom, že SR dlhodobo nedokáže európske zdroje aktívne využívať. "Napriek niekoľkoročnej existencii štrukturálnych fondov, kde sa zásadným spôsobom nemenia podmienky získavania zdrojov z jednotlivých operačných programov, čerpanie je nedostatočné, nezrovnalosti tvoria stovky miliónov, o ktoré prichádza štátny rozpočet a dekomitmenty hrozia už aj pri súčasnom programe Slovensko," vyhlásil.
Smutný obraz podľa neho vytvárajú aj informácie o slabom využívaní Plánu obnovy a odolnosti. Kým na minulý rok boli rozpočtované zdroje z neho na úrovni 1,3 miliardy eur, čerpanie bolo len na úrovni necelých 50 miliónov eur. "Takmer denné informácie, že ten či onen zámer na využitie týchto zdrojov sa nebude realizovať a hľadá sa náhradný, sú signálom pre to, aby sa problematike manažmentu plánu venovala pozornosť na všetkých úrovniach verejnej správy," doplnil Andrassy.
"Kontrolný úrad pravidelne vo svojich stanoviskách upozorňuje na úlohu, ktorú hrajú rozpočtové opatrenia v rozpočtovej politike. Na jednej strane je to objektívny rozpočtový nástroj, ktorým organizácie reagujú na zmenenú situáciu či potreby, ale na druhej strane majú aj svoju negatívnu stránku, ak sa využívajú neúmerne," konštatoval Andrassy s tým, že už dlhodobejšie hodnota prijatých opatrení podstatným spôsobom mení štruktúru a ciele rozpočtu schváleného NR SR.
Ako príklad uviedol kapitálové výdavky v minuloročnom rozpočte, ktoré boli schválené vo výške 4,1 miliardy eur, ale dodatočnými opatreniami boli znížené na 2,8 miliardy eur. "Je pravdepodobné, že budú viazané a použité v budúcom roku, ale či budú použité na tie isté modernizačné ciele, ako bolo pôvodne plánované, je už otázka, na ktorú sa niekedy ťažko hľadá odpoveď. Takúto prax považujeme za nesprávnu, ktorá deformuje rozpočtovú politiku, jej úlohu, nástroje i ciele a bolo by ju potrebné zmeniť," zdôraznil predseda NKÚ.
Ďalej pripomenul, že výdavkovú stránku rozpočtu vlani výrazne zaťažili kompenzácie na zmiernenie dopadov pandémie, energetickej krízy či inflácie. Len na energetickú krízu sa plánuje vynaložiť 9,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je jedna z najvyšších hodnôt v EÚ. "Naše kontroly použitia kompenzačných prostriedkov ukazujú na problémy so včasnosťou poskytovaných zdrojov, ale aj na problém nedostatočnej diferenciácie pomoci pre rôzne subjekty," podčiarkol Andrassy.
Ďalšou oblasťou, ktorá má dôležitý vplyv na hospodárenie verejnej správy, sú eurofondy. Záverečný účet dáva podľa predsedu NKÚ plastický obraz o tom, že SR dlhodobo nedokáže európske zdroje aktívne využívať. "Napriek niekoľkoročnej existencii štrukturálnych fondov, kde sa zásadným spôsobom nemenia podmienky získavania zdrojov z jednotlivých operačných programov, čerpanie je nedostatočné, nezrovnalosti tvoria stovky miliónov, o ktoré prichádza štátny rozpočet a dekomitmenty hrozia už aj pri súčasnom programe Slovensko," vyhlásil.
Smutný obraz podľa neho vytvárajú aj informácie o slabom využívaní Plánu obnovy a odolnosti. Kým na minulý rok boli rozpočtované zdroje z neho na úrovni 1,3 miliardy eur, čerpanie bolo len na úrovni necelých 50 miliónov eur. "Takmer denné informácie, že ten či onen zámer na využitie týchto zdrojov sa nebude realizovať a hľadá sa náhradný, sú signálom pre to, aby sa problematike manažmentu plánu venovala pozornosť na všetkých úrovniach verejnej správy," doplnil Andrassy.