Bratislava 26. júna (TASR) – Dobrý hospodársky rok 2019 nebol využitý na to, aby Slovensko prvýkrát od svojho osamostatnenia dosiahlo vyrovnaný rozpočet verejnej správy. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v stanovisku k štátnemu záverečnému účtu.

Výdavky verejnej správy dosiahli o 1,22 miliardy eur viac, ako sa čakalo. NKÚ však konštatuje, že napriek miernemu zvýšeniu dlhu Slovensko nie je v sankčnom pásme. Úrad však kritizuje zhruba 3000 zmien rozpočtu, čo podľa neho svedčí o nesystémovom, formálnom plánovaní a spochybňuje to transparentnosť rozpočtového procesu.

„Vláda SR a jednotlivé ústredné orgány štátu skončili hospodárenie za predchádzajúci kalendárny rok so stratou viac ako 2,2 miliardy eur,“ skonštatoval úrad s tým, že upozorňuje Národnú raduSR na fakt, že medziročne stúpli kapitálové výdavky štátu o bezmála pol miliardy eur, pričom najväčší objem peňazí mieril do nákupu taktických stíhacích lietadiel, do investičných projektov Národnej diaľničnej spoločnosti a do modernizácie železničných tratí.

Národní kontrolóri však dlhodobo poukazujú na nedostatočné financovanie sektoru zdravotníctva, školstva či segmentu obnovy budov a kultúrnych pamiatok. K lepšiemu využitiu prostriedkov by mali napomôcť pravidlá programového rozpočtovania, tie sú však podľa úradu značne formálne. Rezortné ciele nemajú merateľné ukazovatele.

„Tento stav prirodzene vyvoláva pochybnosti o tom, či pri limitovanom objeme verejných prostriedkov dosahujeme strategické ciele a či sú dotknuté inštitúcie schopné preukázať prínos realizovaných projektov k udržateľnému rozvoju spoločnosti,“ povedal predseda NKÚ Karol Mitrík.

Kontrolóri tiež konštatujú, že za vlaňajšok nebol odovzdaný do užívania žiadny nový úsek diaľnice, ktorý by bol financovaný priamo zo štátnej kasy. Ako dodal úrad, vďaka eurofondom sa slovenská diaľničná infraštruktúra rozšírila o 14,4 kilometra, pričom cieľom rezortu dopravy bolo sprístupniť taktiež 29 kilometrov diaľnic vybudovaných zo štátnych prostriedkov.

Nenaplnenie cieľov a porušovanie princípov hospodárnosti našiel úrad aj na ministerstve školstva – ako príklad uvádza úrad nákup nových titulov učebníc. Z pôvodne plánovaných 20 titulov nebola obstaraná ani jedna učebnica. Súčasné vedenie rezortu školstva by tiež podľa úradu malo venovať pozornosť rizikám spojeným s existenciou dvoch zmlúv zabezpečujúcich pripojenie škôl k internetu.

„Tým, že bývalé vedenie ministerstva predĺžilo zmluvu bez súťaže a ešte prijalo dodatok, ktorým nepriamo stanovilo platnosť zmluvy na dobu neurčitú, spôsobilo škodu vo výške milión eur. Za takéto konanie musí byť vyvodená osobná zodpovednosť k osobám, ktoré v tomto prípade konali minimálne v rozpore s verejným záujmom,“ uzavrel generálny riaditeľ kancelárie predsedu NKÚ Ľubomír Andrassy.