Tento problém sa týka tak vyhodnocovania rozpočtu v horizonte roka, ako aj strednodobých, resp. trojročných plánov.
Autor TASR
Bratislava 3. februára (TASR) - Programový rozpočet sa nevyužíva na projektovanie strategického a udržateľného smerovania SR. Uviedla to Daniela Bolech Dobáková, hovorkyňa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, v súvislosti s kontrolou úradu zameranej na systém programového rozpočtovania v štátnej správe.
Z kontroly podľa nej vyplynulo, že napriek dlhoročnej deklarovanej snahe o uplatňovanie pravidiel programového rozpočtovania vo verejnej správe, táto strategická forma vytvárania a kontroly napĺňania zámerov verejného rozpočtu funguje obmedzene.
Po dvadsiatich rokoch od naštartovania tvorby štátneho rozpočtu v súlade s princípmi programového rozpočtovania, vláda a ani ministerstvá podľa NKÚ nevyužívajú jeho hlavnú výhodu, a tou je ucelený pohľad na definovanie a hodnotenie výdavkov štátu i verejných korporácií.
Aby proces nebol formálny, dôležité je podľa úradu nielen úvodné nastavenie zámerov a cieľov jednotlivých programov, musí sa sledovať aj ich plnenie, monitorovanie a zhodnotenie realizácie celkových zámerov. Tento problém sa týka tak vyhodnocovania rozpočtu v horizonte roka, ako aj strednodobých, resp. trojročných plánov.
"Práve spätná väzba o praktickom napĺňaní zadefinovaných cieľov chýba. Nevieme preto povedať, či vynaložené prostriedky boli využité účelne a bol dosiahnutý pôvodný zámer vychádzajúci z udržateľného rozvoja spoločnosti. Problém sme okrem iného identifikovali v nedostatočnej koordinácii pravidiel zo strany rezortu financií, ktorý je gestorom programového rozpočtovania," dodal predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy.
Z kontroly podľa nej vyplynulo, že napriek dlhoročnej deklarovanej snahe o uplatňovanie pravidiel programového rozpočtovania vo verejnej správe, táto strategická forma vytvárania a kontroly napĺňania zámerov verejného rozpočtu funguje obmedzene.
Po dvadsiatich rokoch od naštartovania tvorby štátneho rozpočtu v súlade s princípmi programového rozpočtovania, vláda a ani ministerstvá podľa NKÚ nevyužívajú jeho hlavnú výhodu, a tou je ucelený pohľad na definovanie a hodnotenie výdavkov štátu i verejných korporácií.
Aby proces nebol formálny, dôležité je podľa úradu nielen úvodné nastavenie zámerov a cieľov jednotlivých programov, musí sa sledovať aj ich plnenie, monitorovanie a zhodnotenie realizácie celkových zámerov. Tento problém sa týka tak vyhodnocovania rozpočtu v horizonte roka, ako aj strednodobých, resp. trojročných plánov.
"Práve spätná väzba o praktickom napĺňaní zadefinovaných cieľov chýba. Nevieme preto povedať, či vynaložené prostriedky boli využité účelne a bol dosiahnutý pôvodný zámer vychádzajúci z udržateľného rozvoja spoločnosti. Problém sme okrem iného identifikovali v nedostatočnej koordinácii pravidiel zo strany rezortu financií, ktorý je gestorom programového rozpočtovania," dodal predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy.