Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príjmy štátneho rozpočtu vzrástli v minulom roku na 19 miliárd eur, výdavky sa naopak medziročne znížili na 23,6 miliardy eur.
Autor TASR
Bratislava 7. júna (TASR) - Schodok verejných financií bol v minulom roku medziročne nižší o 2,5 miliardy eur aj vďaka občanom, ktorí udržali rast svojej spotreby, aj keď im dvojciferná miera inflácie výrazne ukrojila z rodinného rozpočtu. Naopak, investície štátu boli výrazne nižšie ako plánované. Konštatoval to predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy v súvislosti so stanoviskom k Štátnemu záverečnému účtu za rok 2022, ktoré NKÚ predložil do Národnej rady (NR) SR.
Príjmy štátneho rozpočtu vzrástli v minulom roku na 19 miliárd eur, výdavky sa naopak medziročne znížili na 23,6 miliardy eur. Verejný dlh klesol na úroveň 57,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), ale stále je nad hranicou najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy, ktoré vyžaduje od vlády predloženie vyrovnaného rozpočtu.
"Občania pomohli vláde, aby dosiahla lepší hospodársky výsledok, ako sama na začiatku roka plánovala, na druhej strane štátne inštitúcie nepodporili ekonomický rast a niekoľkomiliardový modernizačný dlh sa neznížil," upozornil Andrassy. Napriek rozpočtovaným kapitálovým výdavkom na hranici 2,6 miliardy eur bolo totiž reálne čerpanie na investície o miliardu nižšie.
NKÚ v stanovisku pripomenul, že Slovensko bolo v minulom roku vystavené mimoriadnym udalostiam, ktoré sa premietli do každodenných výdavkov štátu. V porovnaní s rokom 2021, keď bolo na riešenie negatívnych vplyvov spôsobených pandémiou použitých viac ako 3,3 miliardy eur, sa v roku 2022 znížili tieto výdavky na 717 miliónov eur. Na druhej strane, dôsledky energetickej krízy a taktiež vysoká inflácia, ktorá dosiahla v závere minulého roka 15,4 %, si vypýtali z verejného rozpočtu vo forme rôznych kompenzačných opatrení takmer jednu miliardu eur.
Úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 upozornil na vysoké riziko spojené s nedočerpaním eurofondov z obdobia 2014 až 2020. "Pred posledným rokom, kedy môže Slovensko využiť európsku finančnú pomoc z končiaceho sa programového obdobia, bolo vyčerpaných len necelých 65 % z celkovej alokácie. Pre rok 2023 teda zostalo na hospodárne a efektívne využitie viac ako 5 miliárd eur," vyčíslil NKÚ. Pripomenul, že v európskom porovnaní je SR dlhodobo na posledných priečkach a nižšie čerpanie vykazuje už len Španielsko a Taliansko.
Negatívom je podľa kontrolného úradu aj fakt, že doteraz prišlo Slovensko o 391 miliónov eur za nezrovnalosti spôsobené zlým verejným obstarávaním prijímateľa alebo nedodržaním európskych pravidiel zo strany poskytovateľa. "Ešte vážnejšia situácia je v novom programovom období, kde v druhom roku jeho implementácie nebolo využité ani jedno euro, zo strany zodpovedných ministerstiev nebola vyhlásená žiadna výzva," upozornil Andrassy.
"Kriticky hodnotíme aj realizáciu projektov v rámci Plánu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého bola v predchádzajúcom roku rozpočtovaná finančná pomoc vo výške 1,3 miliardy eur a skutočné plnenie nepresiahlo 50 miliónov eur," doplnil predseda NKÚ. Najväčší objem z pôvodne rozpočtovanej sumy mal smerovať do oblasti školstva (334 miliónov eur), zdravotníctva (184 miliónov eur) a životného prostredia (181 miliónov eur).
Príjmy štátneho rozpočtu vzrástli v minulom roku na 19 miliárd eur, výdavky sa naopak medziročne znížili na 23,6 miliardy eur. Verejný dlh klesol na úroveň 57,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), ale stále je nad hranicou najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy, ktoré vyžaduje od vlády predloženie vyrovnaného rozpočtu.
"Občania pomohli vláde, aby dosiahla lepší hospodársky výsledok, ako sama na začiatku roka plánovala, na druhej strane štátne inštitúcie nepodporili ekonomický rast a niekoľkomiliardový modernizačný dlh sa neznížil," upozornil Andrassy. Napriek rozpočtovaným kapitálovým výdavkom na hranici 2,6 miliardy eur bolo totiž reálne čerpanie na investície o miliardu nižšie.
NKÚ v stanovisku pripomenul, že Slovensko bolo v minulom roku vystavené mimoriadnym udalostiam, ktoré sa premietli do každodenných výdavkov štátu. V porovnaní s rokom 2021, keď bolo na riešenie negatívnych vplyvov spôsobených pandémiou použitých viac ako 3,3 miliardy eur, sa v roku 2022 znížili tieto výdavky na 717 miliónov eur. Na druhej strane, dôsledky energetickej krízy a taktiež vysoká inflácia, ktorá dosiahla v závere minulého roka 15,4 %, si vypýtali z verejného rozpočtu vo forme rôznych kompenzačných opatrení takmer jednu miliardu eur.
Úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 upozornil na vysoké riziko spojené s nedočerpaním eurofondov z obdobia 2014 až 2020. "Pred posledným rokom, kedy môže Slovensko využiť európsku finančnú pomoc z končiaceho sa programového obdobia, bolo vyčerpaných len necelých 65 % z celkovej alokácie. Pre rok 2023 teda zostalo na hospodárne a efektívne využitie viac ako 5 miliárd eur," vyčíslil NKÚ. Pripomenul, že v európskom porovnaní je SR dlhodobo na posledných priečkach a nižšie čerpanie vykazuje už len Španielsko a Taliansko.
Negatívom je podľa kontrolného úradu aj fakt, že doteraz prišlo Slovensko o 391 miliónov eur za nezrovnalosti spôsobené zlým verejným obstarávaním prijímateľa alebo nedodržaním európskych pravidiel zo strany poskytovateľa. "Ešte vážnejšia situácia je v novom programovom období, kde v druhom roku jeho implementácie nebolo využité ani jedno euro, zo strany zodpovedných ministerstiev nebola vyhlásená žiadna výzva," upozornil Andrassy.
"Kriticky hodnotíme aj realizáciu projektov v rámci Plánu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého bola v predchádzajúcom roku rozpočtovaná finančná pomoc vo výške 1,3 miliardy eur a skutočné plnenie nepresiahlo 50 miliónov eur," doplnil predseda NKÚ. Najväčší objem z pôvodne rozpočtovanej sumy mal smerovať do oblasti školstva (334 miliónov eur), zdravotníctva (184 miliónov eur) a životného prostredia (181 miliónov eur).
