Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa úradu by naplneniu klimatických cieľov mohla pomôcť úprava daní alebo iné finančné opatrenia.
Autor TASR
Bratislava 31. júla (TASR) - Slovensku sa zatiaľ nedarí dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na celkovej spotrebe energií a kľúčový cieľ v oblasti dopravy, zvýšiť podiel OZE na desať percent, neplní ani Česko. Vyplýva to výsledkov spoločnej kontrolnej akcie slovenského a českého najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorá sa zamerala na podporu vo vybraných oblastiach klimaticko-energetickej politiky v rokoch 2015 až 2018.
Hoci má Európska únia spoločné ciele klimaticko-energetickej politiky, štáty si môžu na ich naplnenie prijať rôzne opatrenia. Rozdiely medzi prístupmi Česka a Slovenska k plneniu klimatických záväzkov našli kontrolóri takmer vo všetkých oblastiach.
Výsledky akcie ukázali, že Česko je efektívnejšie v podpore biopalív. Kým Česko daňovo zvýhodňovalo iba pohonné látky s viac ako 30-percentným podielom biozložky, Slovensko poskytovalo úľavy na pohonné látky s podstatne nižším podielom biozložky. Pri benzíne to bolo už od 4,5 %, v prípade motorovej nafty od 5,8 %. Výdavky na túto podporu stáli našu krajinu vyše 80 miliónov eur, kým Česko len necelé dva milióny.
Rozdiely zistili kontrolóri pri podpore alternatívnych pohonov v doprave. Kým Slovensko podporovalo výraznejšie autá na elektrický pohon, Česká republika zaviedla v rokoch 2015 až 2018 viaceré opatrenia na podporu áut s CNG pohonom. Slovensko pri CNG vozidlách neposkytovalo žiadne dotácie. Znížilo len registračný poplatok o polovicu a nižšia bola aj sadzba dane z motorových vozidiel oproti vozidlám na benzín či naftu.
Odlišné prístupy oboch štátov spôsobili rozdielny počet registrovaných nových áut s alternatívnym pohonom. Takýto prístup môže podľa oboch NKÚ tvoriť riziko a prekážku pre zavádzanie ekologickejších foriem dopravy, najmä v prípade štátov s významným cezhraničným stykom.
Kontrolóri úradov identifikovali aj rozdielne prístupy v podpore fotovoltiky a výstavby fotovoltických elektrární. Zatiaľ čo Slovensko pri ich výstavbe od roku 2014 podporovalo len domácnosti, Česko poskytovalo pomoc aj podnikateľov. Obe krajiny podporovali domácnosti pri výstavbe malých fotovoltických elektrární s výkonom do desať kilowatt. Priemerná výška podpory na jeden kilowatt bol u našich západných susedov necelých 900 eur, na Slovensku to vyšlo na necelých 1050 eur. Rozdiely boli identifikované taktiež pri daňových zvýhodneniach domácností. Slovensko poskytovalo oslobodenie od spotrebnej dane pre elektrinu vyrobenú domácnosťami z akéhokoľvek zdroja, ktorú z OZE vyrobili domácnosti, Česko takéto daňové zvýhodnenie neposkytovalo.
Podľa úradu by naplneniu klimatických cieľov mohla pomôcť úprava daní alebo iné finančné opatrenia. "Takúto možnosť však obe krajiny využívajú len minimálne. Príjmy z daní s environmentálnym aspektom tvoria len minimálny podiel na celkových daňových príjmoch a sú dlhodobo pod 2,5-percentným priemerom krajín Európskej únie. Na Slovensku tvoril tento podiel len 1,76 percenta, Česko ho malo niečo vyšší, dostáva sa na úroveň dvoch percent," konštatuje NKÚ.
Hoci má Európska únia spoločné ciele klimaticko-energetickej politiky, štáty si môžu na ich naplnenie prijať rôzne opatrenia. Rozdiely medzi prístupmi Česka a Slovenska k plneniu klimatických záväzkov našli kontrolóri takmer vo všetkých oblastiach.
Výsledky akcie ukázali, že Česko je efektívnejšie v podpore biopalív. Kým Česko daňovo zvýhodňovalo iba pohonné látky s viac ako 30-percentným podielom biozložky, Slovensko poskytovalo úľavy na pohonné látky s podstatne nižším podielom biozložky. Pri benzíne to bolo už od 4,5 %, v prípade motorovej nafty od 5,8 %. Výdavky na túto podporu stáli našu krajinu vyše 80 miliónov eur, kým Česko len necelé dva milióny.
Rozdiely zistili kontrolóri pri podpore alternatívnych pohonov v doprave. Kým Slovensko podporovalo výraznejšie autá na elektrický pohon, Česká republika zaviedla v rokoch 2015 až 2018 viaceré opatrenia na podporu áut s CNG pohonom. Slovensko pri CNG vozidlách neposkytovalo žiadne dotácie. Znížilo len registračný poplatok o polovicu a nižšia bola aj sadzba dane z motorových vozidiel oproti vozidlám na benzín či naftu.
Odlišné prístupy oboch štátov spôsobili rozdielny počet registrovaných nových áut s alternatívnym pohonom. Takýto prístup môže podľa oboch NKÚ tvoriť riziko a prekážku pre zavádzanie ekologickejších foriem dopravy, najmä v prípade štátov s významným cezhraničným stykom.
Kontrolóri úradov identifikovali aj rozdielne prístupy v podpore fotovoltiky a výstavby fotovoltických elektrární. Zatiaľ čo Slovensko pri ich výstavbe od roku 2014 podporovalo len domácnosti, Česko poskytovalo pomoc aj podnikateľov. Obe krajiny podporovali domácnosti pri výstavbe malých fotovoltických elektrární s výkonom do desať kilowatt. Priemerná výška podpory na jeden kilowatt bol u našich západných susedov necelých 900 eur, na Slovensku to vyšlo na necelých 1050 eur. Rozdiely boli identifikované taktiež pri daňových zvýhodneniach domácností. Slovensko poskytovalo oslobodenie od spotrebnej dane pre elektrinu vyrobenú domácnosťami z akéhokoľvek zdroja, ktorú z OZE vyrobili domácnosti, Česko takéto daňové zvýhodnenie neposkytovalo.
Podľa úradu by naplneniu klimatických cieľov mohla pomôcť úprava daní alebo iné finančné opatrenia. "Takúto možnosť však obe krajiny využívajú len minimálne. Príjmy z daní s environmentálnym aspektom tvoria len minimálny podiel na celkových daňových príjmoch a sú dlhodobo pod 2,5-percentným priemerom krajín Európskej únie. Na Slovensku tvoril tento podiel len 1,76 percenta, Česko ho malo niečo vyšší, dostáva sa na úroveň dvoch percent," konštatuje NKÚ.
