Bratislava 6. novembra (TASR) - Záujemcovia o opatrovateľskú službu sú na Slovensku odkázaní na samosprávy a nie vždy od nich adekvátnu a kvalitnú službu aj dostanú. Potvrdzujú to závery kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Financovaniu opatrovateľskej služby síce pomohlo aj 141 miliónov eur z európskych zdrojov, boli však využité len na platy opatrovateľov, nie na systémové zmeny. Ministerstvo práce by malo nastaviť také mechanizmy, ktoré prispejú k lepšej dostupnosti opatrovateľskej služby, aby bola atraktívnejšia a výhodnejšia ako pobytová.

Kontrolóri preverili fungovanie opatrovateľskej služby na vzorke 24 samospráv, ako aj u ôsmich neverejných poskytovateľov. NKÚ SR konštatuje, že napĺňanie tejto služby je pre obce a mestá mimoriadne komplikované z hľadiska nákladov, ľudských kapacít, rastúceho dopytu aj kvality služieb. "Bez udržateľného viaczdrojového financovania opatrovateľskej služby nastane výrazný tlak na jej uhrádzanie z rozpočtov miestnej samosprávy," upozorňuje NKÚ.

Kontrolný úrad tiež upozorňuje na riziká spojené s plošným prenosom kompetencií na samosprávy bez ohľadu na ich veľkosť. "To otvára otázku, či sú malé samosprávy schopné realizovať výkon kompetencií v oblasti sociálnych služieb v adekvátnej kvalite a rozsahu vo vzťahu k požiadavkám občanov," uviedol NKÚ SR.

Viaceré kontroly potvrdili veľmi obmedzenú schopnosť plniť svoje úlohy v prospech občanov najmä u malých samospráv, ktoré majú napríklad 500 či 700 obyvateľov. "Okrem nevyhnutnej reformy verejnej správy kontrolóri odporúčajú nájsť model spolupráce malých obcí, určený na plnenie niektorých služieb pre občanov vrátane opatrovateľskej služby," doplnil NKÚ SR.

Opatrovateľskú službu má klientovi zabezpečiť obec na základe žiadosti a lekárskeho posudku o stupni odkázanosti. Iba tretina samospráv na Slovensku poskytuje opatrovateľskú službu priamo. Ak obec nezabezpečuje túto službu vo vlastnej réžii, mala by ju objednať u neverejného poskytovateľa a platiť mu príspevok na prevádzku. NKÚ však upozorňuje, že obce sa môžu vyhnúť plateniu tohto príspevku, ak nepožiadajú o zabezpečenie služby pre svojich občanov. Tí sa môžu na neverejného poskytovateľa obrátiť aj sami, potom však musia platiť aj náklady. Podľa kontrolórov hrozí, že klient bude musieť hradiť neverejnému poskytovateľovi náklady v plnej výške, ktorá môže presiahnuť výšku jeho mesačného dôchodku.

Vlani pracovalo na Slovensku približne 7000 opatrovateľov, čo bolo o 2200 menej ako v roku 2017. Tento pokles je spôsobený ukončením projektov z európskych fondov, ktoré v objeme 141 miliónov eur pomohli od roku 2014 prefinancovať náklady na mzdy opatrovateľov verejným aj neverejným poskytovateľom. Práve nedostatočné finančné ohodnotenie opatrovateľov, ktoré bolo vlani u verejných poskytovateľov 586 eur mesačne a u neverejných len 441 eur, je rozhodujúcou prekážkou v záujme kvalifikovaných uchádzačov o takéto pracovné pozície. Na Slovensku pritom evidovali úrady práce za minulý rok viac ako 2000 uchádzačov o zamestnanie, ktorých vzdelanie alebo prax umožňuje vykonávať opatrovateľskú službu.

Napriek nastavenému systému kontroly kvality sa ukázalo, že len šiesti poskytovatelia mali zadefinované podmienky kvality. Bez nich nie je možné posúdiť, či bola klientovi služba poskytnutá v požadovanom rozsahu a kvalite. "Ministerstvo práce ako garant verejnej politiky sociálnych služieb takmer vôbec nevykonávalo dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Hodnotenie kvality poskytovaných sociálnych služieb začalo vykonávať až koncom minulého roku, aj to len v štyroch prípadoch," uviedol NKÚ.

Problémom je aj chýbajúci informačný systém pre sociálne služby, ktorý ministerstvo plánuje zaviesť. "Bez povinnosti viesť evidenciu neuspokojených žiadostí nemôžu ani obce samotné vedieť, aký je reálny dopyt po opatrovateľskej službe. Nepresné informácie totiž majú vplyv aj na strategické plánovanie sociálnych služieb na centrálnej úrovni i na úrovni samosprávnych krajov, ale aj miest a obcí," upozornil NKÚ SR. Pri kontrole sa tiež potvrdilo nedôsledné a formálne plánovanie komunitných služieb, keď viac ako polovica obcí sa ani nepýtala svojich obyvateľov, o aké služby by mali záujem. Z pohľadu kontroly je existencia otvoreného informačného systému jedným z významných nástrojov transparentnosti v živote štátnej i verejnej správy.