Bratislava 13. novembra (TASR) – Riziká spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 sa negatívne pretavujú do návrhu rozpočtu štátu pre rok 2021, pričom predpokladaný schodok verejných financií sa dostáva na úroveň 7,44 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda 7 miliárd eur. V porovnaní s týmto rokom ide o viac ako 2 % pokles, pretože ku koncu decembra by mal schodok dosiahnuť 9,7 % HDP, čo je bezmála 9 miliárd eur. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v stanovisku k návrhu rozpočtu, ktorý zaslal jeho predseda Karol Mitrík poslancom parlamentu.

Vláda v rámci návrhu rozpočtu na rok 2021 neplánuje prijímať zásadné konsolidačné opatrenia, čo považuje Mitrík za dobré rozhodnutie. "V tomto veľmi náročnom období spôsobenom nebezpečným ochorením COVID-19 je dôležité, aby vláda cielenými ekonomickými stimulmi podporovala podnikateľské prostredie a za jasných pravidiel pomáhala utlmenej slovenskej ekonomike," dodal. Zvýšenie hrubého dlhu verejnej správy na úroveň 65 % HDP je výstražným signálom, prichádza však v čase celosvetovej pandémie. Preto bude podľa kontrolórov dôležité účelne využiť verejné a európske prostriedky na zmierňovanie jej dosahov, udržanie sociálneho zmieru a podporu hospodárskeho oživenia.

Podľa NKÚ najväčším rizikom návrhu budúcoročného rozpočtu je samotná makroekonomická prognóza, ktorá je kľúčovým pilierom pri tvorbe zákona roka. Úrad podotkol, že na základe skúseností a spoľahlivosti predchádzajúcich prognóz je viac-menej isté, že krízové a pokrízové časy generujú významné odchýlky medzi realitou a modelovanou prognózou.

Mitrík upozornil poslancov v stanovisku k návrhu rozpočtu na problémy, ktoré môžu nastať v priebehu roka 2021 z dôvodu výrazných obmedzení v hospodárskom živote doma aj v Európe, alebo zvýšenia miery nezamestnanosti. "To sa v konečnom dôsledku negatívne premietne do výšky výberu daní i odvodov a následne tiež do udržateľnosti systému verejného zdravotníctva či dôchodkového poistenia," poznamenal predseda kontrolného úradu.

NKÚ poukázal na to, že vláda môže zmierniť dosahy koronakrízy aj využitím financií z fondu obnovy, pričom konkrétne rozvojové opatrenia budú musieť byť premietnuté do plánu reforiem. Národný plán reforiem musí SR predstaviť Bruselu do konca apríla 2021. NKÚ však dlhodobo upozorňuje, že pri využívaní európskej finančnej pomoci zo strany zodpovedných slovenských orgánov existujú problémy spojené s efektívnym čerpaním eurofondov. Analytici úradu vidia hlavné príčiny v prílišnej byrokracii a vykonávaní viacstupňových kontrol zo strany štátu, samospráv či Úradu pre verejné obstarávanie.

NKÚ konštatuje, že príjmy rozpočtu na rok 2021 sú plánované v takmer identickom objeme (15,815 miliardy eur), ako sú v schválenom štátnom rozpočte pre tento rok. Na druhej strane, rozpočtované výdavky vlády, jednotlivých ministerstiev či štátnych inštitúcií (23,864 miliardy eur) sa medziročne zvyšujú o bezmála 30 %. Z hľadiska štruktúry plánovaných výdavkov úrad oceňuje nový spôsob rozpočtovania rezerv v budúcom roku a očakáva, že nevyčerpané prostriedky z rezerv nebudú môcť byť použité v rozpore s ich pôvodným účelovým určením ani presunuté na iné výdavkové tituly.

Pri výdavkoch na mzdy zamestnancov štátu kontrolóri odporúčajú, aby sa neznižovali prostriedky na účinný výkon vnútornej kontroly či vládneho auditu. Vďaka fungujúcim kontrolným mechanizmom sa totiž zabezpečuje hospodárne a efektívne použitie verejných zdrojov, čo sa znásobuje v krízovom období. Mitrík aj preto nabáda členov vlády, aby nepristúpili k znižovaniu počtov zamestnancov jednotlivých útvarov kontroly.

NKÚ tiež upozorňuje poslancov na to, že v rámci výdavkov Všeobecnej pokladničnej správy (VPS), ktorá je v priamej gescii rezortu financií, sú rozpočtované prostriedky v objeme 1,7 miliardy eur, ktoré súvisia s rozpočtom iných ministerstiev. To nie je v súlade s ustanovením zákona o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého kapitolu VPS tvoria výdavky, ktoré nesúvisia s výdavkami ostatných kapitol a narúšajú sa tak princípy programového rozpočtovania. Táto novinka môže podľa kontrolórov spôsobiť problémy napríklad v rezorte dopravy a zdravotníctva. Ide napríklad o financovanie projektov súvisiacich s nevyhnutnou modernizáciou nemocníc alebo výstavbou nových ciest prvej triedy.

Analytici NKÚ vidia riziko aj v takmer 7-percentnom medziročnom znížení výdavkov na zabezpečenie prevádzky univerzít, vysokých škôl a vedenie ministerstva školstva sa bude musieť v priebehu roka 2021 vyrovnať s financovaním nákupu nových učebníc pre základné a stredné školy. Dosahy mimoriadnych opatrení, ktorými sa znižujú riziká ochorenia COVID-19, budú musieť byť aktívne riešené počas roka 2021, a preto návrh smerujúci k znižovaniu pracovných miest na regionálnych úradoch práce je podľa NKÚ kontraproduktívny, lebo už súčasný stav zamestnancov úradov je na hranici udržateľnosti.