Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bez aktívneho vstupu súkromného sektora by bol podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR nefunkčný.
Autor TASR
Bratislava 22. septembra (TASR) - Súčasný model núdzových zásob ropy a ropných výrobkov síce zabezpečuje zásoby týchto komodít v požadovanom množstve, nastavený je však zložito a netransparentne. Bez aktívneho vstupu súkromného sektora by bol podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR nefunkčný. Informovala o tom hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková na základe kontroly NKÚ v Správe štátnych hmotných rezerv (SŠHR).
SŠHR spoluzodpovedá za Spoločnosť pre skladovanie (SpS), ktorá zabezpečuje skladovanie núdzových zásob ropy. Skladovanie núdzových zásob ropných výrobkov - benzín, nafta, letecké palivo - zabezpečuje naopak súkromný sektor. Zistenia z aktuálnej kontroly zašlú kontrolóri priamo vláde.
"Viac ako rok a pol trvajúci vojnový konflikt na Ukrajine zdôraznil význam funkčného nastavenia núdzových zásob ropy a výrobkov z nej pre fungovanie štátu. Odporúčame preto vláde, aby komplexne zanalyzovala efektívnosť existujúceho systému a následne rozhodla o potrebných zmenách, pretože naše zistenia odhalili významné riziká spojené nielen s netransparentnosťou fungovania spoločnosti, ale i ekonomicky nevyváženým postavením štátu a súkromného partnera," zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Takzvaný agentúrny systém zabezpečenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov vznikol v roku 2013, keď bez odbornej analýzy bola založená SpS ako dcérska spoločnosť štátneho podniku Transpetrol a SŠHR, ktoré dovtedy spoločne zabezpečovali túto strategickú oblasť.
"Transpetrol poskytuje na základe zmluvy za približne 19 miliónov eur ročne SpS služby, ktoré robil predtým vo vlastnej réžii. Založená bola aj Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (EOSA), v ktorej 70 % vlastní štát a 30 % má súkromný sektor. Tá sa stará o udržanie núdzových zásob ropy a ropných produktov, vrátane ich financovania," vysvetlila Bolech Dobáková.
Kontrola podľa Andrassyho ukázala, že SpS sa javí v systéme krízového riadenia štátu pri zabezpečení núdzových zásob ako nadbytočná. "Väčšinu služieb poskytovaných v agentúrnom modeli pritom zabezpečuje prostredníctvom tretích strán a je len vlastníkom skladovacích zariadení na ropu a ropné výrobky s nevysporiadanými majetkovými vzťahmi," priblížil.
NKÚ vo svojej správe zároveň upozornil, že SpS do cenotvorby za skladovanie ropných výrobkov nevstupuje, tú určuje skladovateľ, teda súkromný sektor. "Už pri kontrole v roku 2020 boli národnými kontrolórmi identifikované nehospodárne výdavky vo výške viac ako 190 miliónov eur, ktoré by nevznikli, ak by nedošlo k zmene správy núdzových zásob ropy," upozornil Andrassy.
Kontrolóri taktiež poukázali na navýšenie nákladov v rokoch 2020 až 2022 o 22 miliónov eur, keďže SpS musí platiť materskej spoločnosti Transpetrol za služby, ktoré predtým poskytovala priamo. "Toto nehospodárne riadenie spoločností, kde má dôležité postavenie štát, sa v konečnom dôsledku premieta do výstupnej ceny ropných produktov, ktoré platí zákazník, teda každý občan v cenách ropných produktov," uzavrel Andrassy.
SŠHR spoluzodpovedá za Spoločnosť pre skladovanie (SpS), ktorá zabezpečuje skladovanie núdzových zásob ropy. Skladovanie núdzových zásob ropných výrobkov - benzín, nafta, letecké palivo - zabezpečuje naopak súkromný sektor. Zistenia z aktuálnej kontroly zašlú kontrolóri priamo vláde.
"Viac ako rok a pol trvajúci vojnový konflikt na Ukrajine zdôraznil význam funkčného nastavenia núdzových zásob ropy a výrobkov z nej pre fungovanie štátu. Odporúčame preto vláde, aby komplexne zanalyzovala efektívnosť existujúceho systému a následne rozhodla o potrebných zmenách, pretože naše zistenia odhalili významné riziká spojené nielen s netransparentnosťou fungovania spoločnosti, ale i ekonomicky nevyváženým postavením štátu a súkromného partnera," zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Takzvaný agentúrny systém zabezpečenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov vznikol v roku 2013, keď bez odbornej analýzy bola založená SpS ako dcérska spoločnosť štátneho podniku Transpetrol a SŠHR, ktoré dovtedy spoločne zabezpečovali túto strategickú oblasť.
"Transpetrol poskytuje na základe zmluvy za približne 19 miliónov eur ročne SpS služby, ktoré robil predtým vo vlastnej réžii. Založená bola aj Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (EOSA), v ktorej 70 % vlastní štát a 30 % má súkromný sektor. Tá sa stará o udržanie núdzových zásob ropy a ropných produktov, vrátane ich financovania," vysvetlila Bolech Dobáková.
Kontrola podľa Andrassyho ukázala, že SpS sa javí v systéme krízového riadenia štátu pri zabezpečení núdzových zásob ako nadbytočná. "Väčšinu služieb poskytovaných v agentúrnom modeli pritom zabezpečuje prostredníctvom tretích strán a je len vlastníkom skladovacích zariadení na ropu a ropné výrobky s nevysporiadanými majetkovými vzťahmi," priblížil.
NKÚ vo svojej správe zároveň upozornil, že SpS do cenotvorby za skladovanie ropných výrobkov nevstupuje, tú určuje skladovateľ, teda súkromný sektor. "Už pri kontrole v roku 2020 boli národnými kontrolórmi identifikované nehospodárne výdavky vo výške viac ako 190 miliónov eur, ktoré by nevznikli, ak by nedošlo k zmene správy núdzových zásob ropy," upozornil Andrassy.
Kontrolóri taktiež poukázali na navýšenie nákladov v rokoch 2020 až 2022 o 22 miliónov eur, keďže SpS musí platiť materskej spoločnosti Transpetrol za služby, ktoré predtým poskytovala priamo. "Toto nehospodárne riadenie spoločností, kde má dôležité postavenie štát, sa v konečnom dôsledku premieta do výstupnej ceny ropných produktov, ktoré platí zákazník, teda každý občan v cenách ropných produktov," uzavrel Andrassy.
