Realizácia projektov na vedecké parky a výskumné centrá v celkovej hodnote 430 miliónov eur sa podľa NKÚ začala oneskorene, až na konci programového obdobia 2007 - 2013.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) - Oblasť výskumu a vývoja na Slovensku trpí nedostatkom finančných prostriedkov a výrazne zaostáva za priemerom EÚ. Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Ten pri kontrole vedeckých parkov a výskumných centier zistil oneskorené a nedostatočné financovanie, a tiež neštandardné rozhodnutia riadiacich orgánov projektov z fondov EÚ. Ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) súhlasí, že do výskumu musí ísť viac peňazí, či už zo štátneho rozpočtu, alebo súkromných zdrojov. Tvrdí, že sa jej niektoré oblasti podarilo dofinancovať. Za vedecké parky však podľa nej zodpovedajú jednotlivé pracoviská.
Realizácia projektov na vedecké parky a výskumné centrá v celkovej hodnote 430 miliónov eur sa podľa NKÚ začala oneskorene, až na konci programového obdobia 2007 - 2013. Následne v roku 2015, kedy mali byť projekty už ukončované, prišlo rozhodnutie o ich rozdelení do dvoch fáz, čo prinieslo viacero negatív a neštandardných postupov.
Niektoré aktivity boli napríklad realizované viac ako rok bez akéhokoľvek zmluvného podkladu a univerzity si refundovali náklady na budovanie vedeckých parkov a centier spätne, čo podľa NKÚ nebolo v súlade so zákonmi. Rozdelenie na dve fázy malo za následok aj vyššie náklady pre štát, pretože univerzity so sídlom v Bratislave mali v druhej fáze stanovený iný pomer spolufinancovania.
Vo všetkých projektoch sa podľa kontrolórov darilo vyčerpať takmer všetky rozpočtované prostriedky. Výnimkou bola Technická univerzita v Košiciach, ktorá aj v dôsledku rozdelenia projektových fáz nedokázala vyčerpať takmer štyri milióny eur. Časť z týchto prostriedkov bola totiž určená na dobudovanie detašovaného pracoviska v Žiari nad Hronom, Banskobystrický kraj však nebol do druhej fázy zaradený.
Konkrétne nedostatky kontrolóri odhalili na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tá napríklad obstarala interné smernice a analýzy, ktoré ani v plnom rozsahu nevyužila, za takmer 353.000 eur. Takéto míňanie peňazí nie je podľa NKÚ SR v súlade s princípmi efektívnosti a účinnosti. Fyzická obhliadka priestorov vedeckého parku univerzity zas odhalila, že nebola vytvorená expozícia pre verejnosť a interaktívna tabuľa bola uložená v suteréne v pôvodnom obale. Kontrolóri tiež zistili, že dva prístroje sa vôbec nenachádzali v priestoroch vedeckého parku, ale boli nainštalované v súkromnej spoločnosti, ktorá ich využívala.
"Ak sa našli nejaké pochybenia, tak, samozrejme, pri alokácii takéhoto množstva prostriedkov môžu byť aj nedostatky," reagoval na zistenia NKÚ viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) Rudolf Kropil. Najpodstatnejšie pre školy je podľa jeho slov to, aby sa aj naďalej skvalitňoval výskum. Očakávajú tiež možnosti ďalšieho čerpania štrukturálnych fondov. "Zatiaľ to nejde tak, ako by sme si predstavovali. Vysoké školy sú schopné prijímať ďalšie zdroje," konštatoval.
Lubyová reagovala, že všetky eurofondy, ktoré EÚ dávnejšie zablokovala, sú už školám k dispozícii. "Z operačného programu výskum a inovácie už máme vyhlásených takmer 100 percent prostriedkov," informovala. Teraz je podľa nej na ministerstve aj prijímateľoch, aby spoločne nastavili podmienky tak, aby sa dali peniaze čo najrýchlejšie čerpať.
Realizácia projektov na vedecké parky a výskumné centrá v celkovej hodnote 430 miliónov eur sa podľa NKÚ začala oneskorene, až na konci programového obdobia 2007 - 2013. Následne v roku 2015, kedy mali byť projekty už ukončované, prišlo rozhodnutie o ich rozdelení do dvoch fáz, čo prinieslo viacero negatív a neštandardných postupov.
Niektoré aktivity boli napríklad realizované viac ako rok bez akéhokoľvek zmluvného podkladu a univerzity si refundovali náklady na budovanie vedeckých parkov a centier spätne, čo podľa NKÚ nebolo v súlade so zákonmi. Rozdelenie na dve fázy malo za následok aj vyššie náklady pre štát, pretože univerzity so sídlom v Bratislave mali v druhej fáze stanovený iný pomer spolufinancovania.
Vo všetkých projektoch sa podľa kontrolórov darilo vyčerpať takmer všetky rozpočtované prostriedky. Výnimkou bola Technická univerzita v Košiciach, ktorá aj v dôsledku rozdelenia projektových fáz nedokázala vyčerpať takmer štyri milióny eur. Časť z týchto prostriedkov bola totiž určená na dobudovanie detašovaného pracoviska v Žiari nad Hronom, Banskobystrický kraj však nebol do druhej fázy zaradený.
Konkrétne nedostatky kontrolóri odhalili na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tá napríklad obstarala interné smernice a analýzy, ktoré ani v plnom rozsahu nevyužila, za takmer 353.000 eur. Takéto míňanie peňazí nie je podľa NKÚ SR v súlade s princípmi efektívnosti a účinnosti. Fyzická obhliadka priestorov vedeckého parku univerzity zas odhalila, že nebola vytvorená expozícia pre verejnosť a interaktívna tabuľa bola uložená v suteréne v pôvodnom obale. Kontrolóri tiež zistili, že dva prístroje sa vôbec nenachádzali v priestoroch vedeckého parku, ale boli nainštalované v súkromnej spoločnosti, ktorá ich využívala.
"Ak sa našli nejaké pochybenia, tak, samozrejme, pri alokácii takéhoto množstva prostriedkov môžu byť aj nedostatky," reagoval na zistenia NKÚ viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) Rudolf Kropil. Najpodstatnejšie pre školy je podľa jeho slov to, aby sa aj naďalej skvalitňoval výskum. Očakávajú tiež možnosti ďalšieho čerpania štrukturálnych fondov. "Zatiaľ to nejde tak, ako by sme si predstavovali. Vysoké školy sú schopné prijímať ďalšie zdroje," konštatoval.
Lubyová reagovala, že všetky eurofondy, ktoré EÚ dávnejšie zablokovala, sú už školám k dispozícii. "Z operačného programu výskum a inovácie už máme vyhlásených takmer 100 percent prostriedkov," informovala. Teraz je podľa nej na ministerstve aj prijímateľoch, aby spoločne nastavili podmienky tak, aby sa dali peniaze čo najrýchlejšie čerpať.