Kontrolóri tiež dvíhajú varovný prst, že deficit verejnej správy môže v závere roka atakovať hranicu 10 %.
Autor TASR
Bratislava 14. mája (TASR) - Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu pre rok 2021 upozornil poslancov na riziká, ktoré sa prejavili už počas prvého štvrťroka. Zdôraznili to v piatok národní kontrolóri. Opätovne teda upozorňujú napríklad na vysoký počet rozpočtových opatrení za zhruba 4,6 miliardy eur.
"Z toho na rozpočtové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 sa presunulo bezmála 1,2 miliardy eur zo všeobecnej pokladničnej správy do rozpočtových kapitol príslušných rezortov," podotkli kontrolóri. Z nich najviac smerovalo do podpory oživenia ekonomiky, ochrany zdravia a sociálnej pomoci ľuďom ohrozeným ochorením COVID-19. Rezort práce získal 550 miliónov eur na riešenie živnostníkov i zamestnávateľov. Do oblasti verejného zdravotníctva smerovalo 406 milióna eur, a to napríklad na nákup testov a prevádzku mobilných odberných miest. Rezort dopravy získal na podporu subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu ďalších 70 miliónov eur.
"Druhým rizikom je všeobecné rozpočtovanie verejných financií pre modernizačné projekty mimo jasných programových kapitol vecne príslušných ministerstiev," podotkli kontrolóri. Preto sa kapitálové prostriedky určené napríklad pre rezort zdravotníctva na modernizáciu nemocníc či pre rozvoj cestnej infraštruktúry spadajúci do zodpovednosti rezortu dopravy, strácajú vo všeobecnej pokladničnej správe, za ktorú priamo zodpovedá ministerstvo financií.
Hospodárenie Slovenska bude podľa kontrolórov počas celého roka výrazne poznačené riešením výziev pandémie, avšak očakáva sa, že dosahy na zamestnanosť a rast ekonomiky nebudú také dramatické ako vlani. "Z verejných zdrojov, ktorých celková suma by sa mohla dostať až na úroveň dvoch miliárd eur, by mali byť podporené opatrenia aktívne stabilizujúce mieru nezamestnanosti na úrovni 7,1 % a ekonomický rast poklesne len o 5,2 %. SR vyčlenila za ostatný rok na aktívne riešenie mimoriadnej situácie viac ako 4,6 miliardy eur (4,9 % HDP), čo je v porovnaní s krízovým rokom 2009 bezmála dvanásťnásobne viac," podotkli tiež kontrolóri. Štát tiež musí výrazne podporiť Sociálnu poisťovňu, bude potrebovať transfer z rozpočtu na úrovni 840 miliónov eur.
Kontrolóri tiež dvíhajú varovný prst, že deficit verejnej správy môže v závere roka atakovať hranicu 10 %. "V kritickom období je dôležité, aby vláda cielenými ekonomickými stimulmi na národnej i regionálnej úrovni podporovala podnikateľské prostredie a prispievala k oživovaniu zdecimovanej ekonomiky," skonštatoval podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Zvýšenie dlhu na 61 % HDP je však podľa neho významným rizikom.
Kontrolóri upozornili aj na rezervy, ktoré súvisia s využívaním európskych peňazí.
"Z toho na rozpočtové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 sa presunulo bezmála 1,2 miliardy eur zo všeobecnej pokladničnej správy do rozpočtových kapitol príslušných rezortov," podotkli kontrolóri. Z nich najviac smerovalo do podpory oživenia ekonomiky, ochrany zdravia a sociálnej pomoci ľuďom ohrozeným ochorením COVID-19. Rezort práce získal 550 miliónov eur na riešenie živnostníkov i zamestnávateľov. Do oblasti verejného zdravotníctva smerovalo 406 milióna eur, a to napríklad na nákup testov a prevádzku mobilných odberných miest. Rezort dopravy získal na podporu subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu ďalších 70 miliónov eur.
"Druhým rizikom je všeobecné rozpočtovanie verejných financií pre modernizačné projekty mimo jasných programových kapitol vecne príslušných ministerstiev," podotkli kontrolóri. Preto sa kapitálové prostriedky určené napríklad pre rezort zdravotníctva na modernizáciu nemocníc či pre rozvoj cestnej infraštruktúry spadajúci do zodpovednosti rezortu dopravy, strácajú vo všeobecnej pokladničnej správe, za ktorú priamo zodpovedá ministerstvo financií.
Hospodárenie Slovenska bude podľa kontrolórov počas celého roka výrazne poznačené riešením výziev pandémie, avšak očakáva sa, že dosahy na zamestnanosť a rast ekonomiky nebudú také dramatické ako vlani. "Z verejných zdrojov, ktorých celková suma by sa mohla dostať až na úroveň dvoch miliárd eur, by mali byť podporené opatrenia aktívne stabilizujúce mieru nezamestnanosti na úrovni 7,1 % a ekonomický rast poklesne len o 5,2 %. SR vyčlenila za ostatný rok na aktívne riešenie mimoriadnej situácie viac ako 4,6 miliardy eur (4,9 % HDP), čo je v porovnaní s krízovým rokom 2009 bezmála dvanásťnásobne viac," podotkli tiež kontrolóri. Štát tiež musí výrazne podporiť Sociálnu poisťovňu, bude potrebovať transfer z rozpočtu na úrovni 840 miliónov eur.
Kontrolóri tiež dvíhajú varovný prst, že deficit verejnej správy môže v závere roka atakovať hranicu 10 %. "V kritickom období je dôležité, aby vláda cielenými ekonomickými stimulmi na národnej i regionálnej úrovni podporovala podnikateľské prostredie a prispievala k oživovaniu zdecimovanej ekonomiky," skonštatoval podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Zvýšenie dlhu na 61 % HDP je však podľa neho významným rizikom.
Kontrolóri upozornili aj na rezervy, ktoré súvisia s využívaním európskych peňazí.