Tretím krokom je výraznejší dôraz na zameranie na širšie poňatie kontrolou plnenia cieľov verejných politík v oblastiach dôležitých hlavne pre udržateľný rozvoj SR. Posledným princípom sú údaje.
Autor TASR
Bratislava 29. marca (TASR) - Posilniť význam kontrolných mechanizmov je výzvou pre všetky inštitúcie, ktoré v riadení spoločného rozvoja štátu majú rozhodujúcu úlohu. V stredu to na národnej konferencii Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných pri príležitosti 30. výročia založenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
"Je zrejmé, že nie všetky inštitúcie splnili svoje poslanie, a to najmä preto, že fungujú nesystémovo, bez vnútornej kontroly a reflexie. Výsledkom takéhoto fungovania sú nepremyslené, viac škodlivé ako prínosné rozhodnutia spojené spravidla s neefektívnym a neúčinným nakladaním s verejnými prostriedkami," uviedol Andrassy.
Podľa jeho slov to vedie k riziku pre demokraciu. Upozornil tiež, že nízka miera dôvery verejnosti voči štátnym inštitúciám výrazne spôsobuje spomaľovanie rozvoja a napredovania SR.
"Preto je mimoriadne dôležité, aby sme ako spoločnosť hľadali široký, celospoločenský a zažitý konsenzus a dôraz na potrebu možno pomalších, ale o to premyslenejších systémových riešení," nadviazal predseda úradu. Tie podľa jeho slov stoja na mechanizmoch permanentnej vnútornej kontroly, evaluácie a sebakorekcie.
Na základe slov Andrassyho sa NKÚ počas svojej 30-ročnej histórie zaradil medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie v SR. "Je to dôsledok toho, že naša kontrola, naša práca je predvídateľná, objektívna, zistenia preukázateľné, všetky procesy sú transparentné a občan nám verí, pretože kontrola je zameraná na tie problémy, ktoré on sám vidí a ktoré ho trápia," odôvodnil. Doplnil, že aj najvyšší kontrolný úrad však potrebuje zmeniť spôsoby prístupu k celému procesu kontroly, od plánovania cez výkon, formulovanie záverov i spôsoby komunikácie so všetkými zainteresovanými stranami.
Predseda NKÚ načrtol štyri základné princípy zmeny, ktorými chcú reagovať na súčasné potreby spoločnosti. "Prvým východiskom je prostredníctvom nového prístupu k plánovaniu kontrolnej činnosti zvýšiť našu schopnosť flexibilnejšie, a preto aj účinnejšie reagovať nielen na tradičné problémy kontroly, ale aj na nečakané udalosti, pri ktorých je nevyhnutná reakcia štátu," uviedol. Druhým prvkom je posúdenie účinnosti vnútorného kontrolného systému subjektu. "Našou snahou nie je len poukazovanie na existujúce vnútorné kontrolné kapacity a mechanizmy a z nich vyplývajúce aj rôzne zlyhania, ale aj najmä metodická a odborná pomoc pri budovaní, ovplyvňovaní či profesionalizácii v rámci kontrolovaných subjektov," priblížil.
Tretím krokom je výraznejší dôraz na zameranie na širšie poňatie kontrolou plnenia cieľov verejných politík v oblastiach dôležitých hlavne pre udržateľný rozvoj SR. Posledným princípom sú údaje. "V neposlednom rade permanentné, odborné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov je tou najvyššou výzvou, pred ktorou dnes stojíme," uzavrel Andrassy.
"Je zrejmé, že nie všetky inštitúcie splnili svoje poslanie, a to najmä preto, že fungujú nesystémovo, bez vnútornej kontroly a reflexie. Výsledkom takéhoto fungovania sú nepremyslené, viac škodlivé ako prínosné rozhodnutia spojené spravidla s neefektívnym a neúčinným nakladaním s verejnými prostriedkami," uviedol Andrassy.
Podľa jeho slov to vedie k riziku pre demokraciu. Upozornil tiež, že nízka miera dôvery verejnosti voči štátnym inštitúciám výrazne spôsobuje spomaľovanie rozvoja a napredovania SR.
"Preto je mimoriadne dôležité, aby sme ako spoločnosť hľadali široký, celospoločenský a zažitý konsenzus a dôraz na potrebu možno pomalších, ale o to premyslenejších systémových riešení," nadviazal predseda úradu. Tie podľa jeho slov stoja na mechanizmoch permanentnej vnútornej kontroly, evaluácie a sebakorekcie.
Na základe slov Andrassyho sa NKÚ počas svojej 30-ročnej histórie zaradil medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie v SR. "Je to dôsledok toho, že naša kontrola, naša práca je predvídateľná, objektívna, zistenia preukázateľné, všetky procesy sú transparentné a občan nám verí, pretože kontrola je zameraná na tie problémy, ktoré on sám vidí a ktoré ho trápia," odôvodnil. Doplnil, že aj najvyšší kontrolný úrad však potrebuje zmeniť spôsoby prístupu k celému procesu kontroly, od plánovania cez výkon, formulovanie záverov i spôsoby komunikácie so všetkými zainteresovanými stranami.
Predseda NKÚ načrtol štyri základné princípy zmeny, ktorými chcú reagovať na súčasné potreby spoločnosti. "Prvým východiskom je prostredníctvom nového prístupu k plánovaniu kontrolnej činnosti zvýšiť našu schopnosť flexibilnejšie, a preto aj účinnejšie reagovať nielen na tradičné problémy kontroly, ale aj na nečakané udalosti, pri ktorých je nevyhnutná reakcia štátu," uviedol. Druhým prvkom je posúdenie účinnosti vnútorného kontrolného systému subjektu. "Našou snahou nie je len poukazovanie na existujúce vnútorné kontrolné kapacity a mechanizmy a z nich vyplývajúce aj rôzne zlyhania, ale aj najmä metodická a odborná pomoc pri budovaní, ovplyvňovaní či profesionalizácii v rámci kontrolovaných subjektov," priblížil.
Tretím krokom je výraznejší dôraz na zameranie na širšie poňatie kontrolou plnenia cieľov verejných politík v oblastiach dôležitých hlavne pre udržateľný rozvoj SR. Posledným princípom sú údaje. "V neposlednom rade permanentné, odborné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov je tou najvyššou výzvou, pred ktorou dnes stojíme," uzavrel Andrassy.