Bratislava 2. októbra (TASR) - Zamestnávanie a odmeňovanie dohodárov v štátnej správe nemá jasné pravidlá. Väčšina z vyše 250 uzavretých dohôd na ministerstvách zdravotníctva, životného prostredia a informatizácie či vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) nebola v súlade s legislatívou. V stredu o tom informoval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.

"Na rezorte zdravotníctva a životného prostredia pri polovici kontrolovaných dohôd nevedeli preukázať, aké práce boli na ich základe vykonané. Tiež nevedeli preukázať posudzovanie zákonnej podmienky výnimočnosti, ktorá má zabrániť zamestnávaniu na úkor zamestnancov s trvalým pracovným pomerom. Najväčší počet zamestnancov mimo riadneho pomeru mal rezort zdravotníctva, ich počet v rokoch 2019 až 2023 prevyšoval počet kmeňových zamestnancov. Na štyroch kmeňových zamestnancov pripadalo päť dohodárov," upozornil NKÚ.

Pri štátnej poisťovni kontroly preverovali aj dohodára, ktorému v súvislosti s prepoisťovacou kampaňou vyplatila poisťovňa viac ako 100.000 eur. VšZP mala však v porovnaní so súkromnými zdravotnými poisťovňami dlhodobo najnižší podiel nákladov na dohody mimo pracovného pomeru. Naopak, na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) podľa kontroly väčšia časť dohodárov pracovala v rámci eurofondových projektov za odmenu vo výške do 31 do 50 eur za hodinu.

"Celý proces má vážne nedostatky, existuje priestor na jeho zneužívanie a vo viacerých prípadoch môžeme hovoriť o veľmi lukratívnych ročných odmenách. Kontrolované ministerstvá pri dohodároch vedome obchádzali Zákonník práce. Napriek desiatkam či stovkám voľných štátnozamestnaneckých miest, agendu, ktorú majú robiť zamestnanci v pracovnom pomere, robili dohodári," zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Spresnil, že tri kontrolované rezorty počas piatich rokov vyplatili dohodárom viac ako 30 miliónov eur. NKÚ preto odporúča parlamentnému výboru pre financie a rozpočet, aby Ministerstvo financií (MF) SR nastavilo v rozpočte verejnej správy finančné limity pre dohodárov a lepšie vyhodnocovalo ich zamestnávanie.

Andrassy dodal, že jednou zo zásadných chýb ministerstiev bolo, že pri uzatváraní dohôd sa neposudzovala výnimočnosť práce, ktorú mal vykonávať zamestnanec mimo pracovného pomeru, čo je v rozpore so Zákonníkom práce. Ďalšie pochybenie vidí aj v obsadzovaní pracovných miest na ministerstvách, ktoré boli voľné približne rok alebo dva, pričom išlo o viac ako 100 miest.