Bratislava 16. novembra (TASR) – Štátna pomoc nemá vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov či podporu najmenej rozvinutých regiónov. Systém investičnej pomoci navyše nemá koncepčné riadenie a nie sú nastavené ani merateľné ukazovatele prínosov pomoci. Vyplýva to z analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý zisťoval, ako je na Slovensku využívaná investičná pomoc.

Analýza poukazuje na to, že výška čerpanej investičnej pomoci za obdobie desiatich rokov (2008 – 2017) nemala preukazný vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov a podporu menej rozvinutých regiónov. NKÚ zároveň skonštatoval, že dva najmenej rozvinuté kraje (Banskobystrický a Prešovský kraj) čerpali najmenej investičnej pomoci na obyvateľa. Zaznamenali pritom najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti za roky 2008 – 2017. "Tieto kraje nedosiahli ani priemernú úroveň SR pri schválenej investičnej pomoci, čo poukazuje na slabú investičnú aktivitu v týchto regiónoch," podotkol úrad.

Najväčší objem investičnej pomoci bol schválený v oblasti priemyselnej výroby (94 %), kde bolo zároveň aj najviac investičných zámerov a najviac naplánovaných nových pracovných miest. V tejto oblasti však bolo zaznamenané aj najnižšie čerpanie. "Prijímatelia v investičných zámeroch plánovali vytvoriť 21.874 pracovných miest, najviac v Košickom kraji (27 %), pričom do Bratislavského kraja smeroval len jeden projekt spĺňajúci kritériá investičnej pomoci," priblížili kontrolóri.

Za rizikové označil NKÚ odvetvové zameranie investičnej pomoci, kde mala prevahu podpora výroby motorových vozidiel, návesov a prívesov (27,8 % - celkovo 24 investičných zámerov s objemom pomoci približne 183 miliónov eur). Najmenšia podpora aj čerpanie boli vo vedeckom výskume a vývoji alebo v ostatných odborných, vedeckých a technických činnostiach na úrovni len 0,2 % (dva zámery s objemom pomoci 1,5 milióna eur). "Štát by sa mal sústrediť viac na podporu malého a stredného podnikania s dôrazom na najmenej rozvinuté okresy," odporúča NKÚ.

Analytici zároveň zistili, že sedem spoločností, ktoré čerpali investičnú pomoc, nevytvorilo udržateľné pracovné miesta, keďže v roku 2017 ich priemerný počet zamestnancov bol dokonca nižší ako plánovaný počet nových pracovných miest. "Tieto spoločnosti plánovali vytvoriť spolu 1695 pracovných miest a čerpali investičnú pomoc vo výške 15,5 milióna eur," uviedol úrad.

Pozitívne ohodnotili kontrolóri nový zákon o investičnej pomoci. Za dôležitý posun považujú aj skutočnosť, že sa menia všeobecne definované podmienky pre poskytovanie pomoci na konkrétnejšie. "Nové pravidlá vo väčšej miere zohľadňujú ciele definované v stratégii Európa 2020 podporujúce podnikateľské prostredie a územnú súdržnosť členských štátov Európskej únie," zdôraznil NKÚ.

V období rokov 2008 – 2017 bolo podľa NKÚ schválených 106 investičných zámerov v celkovej hodnote 658,4 milióna eur. V skutočnosti sa však z tejto investičnej pomoci vyčerpalo necelých 40 %. Poskytovanie investičnej pomoci koordinoval a usmerňoval rezort hospodárstva prostredníctvom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Podľa úradu však konečné rozhodnutie mala vláda. Pomoc mohla byť poskytnutá formou úľavy na dani, cez príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta či prevodom nehnuteľnosti.

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v reakcii uviedlo, že zásadne nesúhlasí so zverejnenou správou. Nesúhlas s metodikou rezort vyjadril už pri jej príprave. "Správe chýbajú základné atribúty, napríklad časový rámec v období krízy. Rovnako tak absentuje informácia, že viac ako polovica nových pracovných miest v minulom roku vznikla v Košickom a Prešovskom kraji," reagoval tlačový odbor ministerstva hospodárstva.

Rezort zároveň vyzdvihol nový zákon o investičnej regionálnej pomoci. "Rezort sa podľa pravidiel tejto legislatívy snažil postupovať už pred jej vstúpením do platnosti, dôkazom čoho je napríklad vyše 50-miliónová investícia spoločnosti Mubea v Kežmarku," dodal tlačový odbor. Ministerstvo tiež pripomenulo, že výber lokality pre investíciu je v konečnom dôsledku vždy na samotnom investorovi.