Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ihličnaté dreviny však nedokázali nechať ihlice zhnednúť a opadnúť, vyparovali aj cez horúce minuloročné letné dni.
Autor TASR
Bratislava 20. júla (TASR) - Vlani v náhodnej ťažbe, spôsobenej suchom, spracovali 175.000 kubických metrov (m3) dreva, čo je 1,9-násobok dlhodobého priemeru. Ihličnaté dreviny spracovali lesníci v objeme 100.000 kubických metrov, listnaté 75.000 m3. Poškodenie suchom evidovali na výmere 1000 hektárov (ha), z toho 600 ha ihličnaté a 400 ha listnaté dreviny. Pre TASR to uviedol hovorca Národného lesníckeho centra (NLC) Igor Viszlai.
"Najväčší objem spracovanej drevnej hmoty, poškodenej suchom, bol pri drevine smrek, ďalej to boli dub, borovica, buk a jaseň. Najväčší objem dreva spracovaného pre sucho bol v kraji Banskobystrickom a Trnavskom, najmenej v Prešovskom a Nitrianskom," povedal Viszlai. Doplnil, že z okresov najviac spracovaného dreva bolo v okresoch Brezno, Malacky a Skalica.
Z údajov je podľa Viszlaia zrejmé, že i napriek príznakom sucha na buku a brezách boli najviac poškodené smrek a borovica. Je to preto, že týmto listnatým drevinám vplyvom sucha listy zhnedli a opadali. "Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že odumreli. Ale toto bol ´len´ obranný mechanizmus stromov, aby došlo k zníženiu vyparovania vody z pletív a tým sa strom vlastne zachránil pred odumretím," vysvetlil.
Ihličnaté dreviny však nedokázali nechať ihlice zhnednúť a opadnúť, vyparovali aj cez horúce minuloročné letné dni. "Takto oslabené bez dostatočného množstva vody v bunkách stromy priamo uschli, alebo boli napadnuté podkôrnym hmyzom, podpňovkami a tracheomykózami," podotkol hovorca.
V roku 2023 bude podľa NLC odumieranie listnáčov a ihličnanov priamo na sucho miernejšie. Väčší význam budú mať sekundárne činitele, ktoré napádali stromy na jeseň 2022, ale odumieranie sa prejavilo až počas jari tohto roka. Keďže listnáče majú menej významných sekundárnych činiteľov, ďaleko viac budú odumierať ihličnaté stromy. "Z významných sekundárnych škodlivých činiteľov ide najmä o podkôrny hmyz, podpňovky a tracheomykózy na drevinách smrek a borovica v regiónoch Horehronie, Záhorie, Kysuce a Orava," priblížil Viszlai.
"Najväčší objem spracovanej drevnej hmoty, poškodenej suchom, bol pri drevine smrek, ďalej to boli dub, borovica, buk a jaseň. Najväčší objem dreva spracovaného pre sucho bol v kraji Banskobystrickom a Trnavskom, najmenej v Prešovskom a Nitrianskom," povedal Viszlai. Doplnil, že z okresov najviac spracovaného dreva bolo v okresoch Brezno, Malacky a Skalica.
Z údajov je podľa Viszlaia zrejmé, že i napriek príznakom sucha na buku a brezách boli najviac poškodené smrek a borovica. Je to preto, že týmto listnatým drevinám vplyvom sucha listy zhnedli a opadali. "Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že odumreli. Ale toto bol ´len´ obranný mechanizmus stromov, aby došlo k zníženiu vyparovania vody z pletív a tým sa strom vlastne zachránil pred odumretím," vysvetlil.
Ihličnaté dreviny však nedokázali nechať ihlice zhnednúť a opadnúť, vyparovali aj cez horúce minuloročné letné dni. "Takto oslabené bez dostatočného množstva vody v bunkách stromy priamo uschli, alebo boli napadnuté podkôrnym hmyzom, podpňovkami a tracheomykózami," podotkol hovorca.
V roku 2023 bude podľa NLC odumieranie listnáčov a ihličnanov priamo na sucho miernejšie. Väčší význam budú mať sekundárne činitele, ktoré napádali stromy na jeseň 2022, ale odumieranie sa prejavilo až počas jari tohto roka. Keďže listnáče majú menej významných sekundárnych činiteľov, ďaleko viac budú odumierať ihličnaté stromy. "Z významných sekundárnych škodlivých činiteľov ide najmä o podkôrny hmyz, podpňovky a tracheomykózy na drevinách smrek a borovica v regiónoch Horehronie, Záhorie, Kysuce a Orava," priblížil Viszlai.
