Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa NLC fakt o podfinancovaní lesného hospodárstva podčiarkujú aj údaje z poslednej zelenej správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2020.
Autor TASR
Zvolen 14. decembra (TASR) – Na výrazný pokles finančnej podpory pre lesné hospodárstvo upozornili zástupcovia Národného lesníckeho centra (NLC) vo Zvolene na nedávnej vedeckej konferencii s názvom Aktuálne otázky ekonomiky a politiky lesného hospodárstva SR.
„Výška podpory pre lesné hospodárstvo z projektových opatrení programu rozvoja vidieka na roky 2023 až 2027 výrazne klesla, a to na hodnotu 72 miliónov eur. To ani zďaleka nezodpovedá významu lesov na zmierňovanie dôsledkov a adaptáciu krajiny na zmenu klímy,“ uviedol na konferencii Milan Sarvaš z NLC - Ústavu lesníckeho poradenstva a vzdelávania.
Na porovnanie, v rokoch 2014 - 2020 bola podpora v rámci projektových opatrení vo výške 167 miliónov eur a v rokoch 2007 - 2012 viac než 196 miliónov eur. Podľa NLC fakt o podfinancovaní lesného hospodárstva podčiarkujú aj údaje z poslednej zelenej správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2020.
Na konferencii predstavili tiež postup participatívnej tvorby Národného lesníckeho programu (NLP) SR na roky 2022 - 2030, ako i úlohy jednotlivých zainteresovaných aktérov pri vypracovaní tohto strategického dokumentu. „Hlavným rozdielom pri príprave nového NLP bol najmä princíp participácie. To znamená účasť širokého spektra zainteresovaných strán, ktoré mali možnosť diskutovať o návrhoch cieľov a opatrení nového NLP a do určitej miery ich ovplyvniť. Účasť verejnosti vychádza zo všeobecného záujmu rôznych skupín v spoločnosti na využívaní a ochrane lesa. Dobrá participácia má potenciál vytvárať väčšiu dôveru v konečný výsledok, ako aj v inštitúcie, ktoré ho tvoria,“ uviedla koordinátorka tvorby NLP Martina Štěrbová z NLC - Lesníckeho výskumného ústavu.
Prognózu dlhodobého potenciálu pestovania lesných porastov so zastúpením smreka ako ekonomicky najvýznamnejšej lesnej dreviny v podmienkach zmeny klímy prezentoval pracovník NLC - Lesníckeho výskumného ústavu Martin Moravčík. „Dlhodobý trend poklesu zastúpenia smreka v lesoch SR v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov a obmedzujúcich podmienok ochrany prírody je preukázateľný. To má negatívny dosah ako na produkčnú funkciu lesov, tak aj na ekonomickú životaschopnosť ich obhospodarovateľov,“ konštatoval.
Pripomenul, že do roku 2030 prejde v národných parkoch do piateho bezzásahového stupňa ochrany ďalších 76.000 hektárov smrekového lesa so zásobou 21 miliónov kubických metrov v dôsledku rozšírenia týchto území na 75 percent.
„Výška podpory pre lesné hospodárstvo z projektových opatrení programu rozvoja vidieka na roky 2023 až 2027 výrazne klesla, a to na hodnotu 72 miliónov eur. To ani zďaleka nezodpovedá významu lesov na zmierňovanie dôsledkov a adaptáciu krajiny na zmenu klímy,“ uviedol na konferencii Milan Sarvaš z NLC - Ústavu lesníckeho poradenstva a vzdelávania.
Na porovnanie, v rokoch 2014 - 2020 bola podpora v rámci projektových opatrení vo výške 167 miliónov eur a v rokoch 2007 - 2012 viac než 196 miliónov eur. Podľa NLC fakt o podfinancovaní lesného hospodárstva podčiarkujú aj údaje z poslednej zelenej správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2020.
Na konferencii predstavili tiež postup participatívnej tvorby Národného lesníckeho programu (NLP) SR na roky 2022 - 2030, ako i úlohy jednotlivých zainteresovaných aktérov pri vypracovaní tohto strategického dokumentu. „Hlavným rozdielom pri príprave nového NLP bol najmä princíp participácie. To znamená účasť širokého spektra zainteresovaných strán, ktoré mali možnosť diskutovať o návrhoch cieľov a opatrení nového NLP a do určitej miery ich ovplyvniť. Účasť verejnosti vychádza zo všeobecného záujmu rôznych skupín v spoločnosti na využívaní a ochrane lesa. Dobrá participácia má potenciál vytvárať väčšiu dôveru v konečný výsledok, ako aj v inštitúcie, ktoré ho tvoria,“ uviedla koordinátorka tvorby NLP Martina Štěrbová z NLC - Lesníckeho výskumného ústavu.
Prognózu dlhodobého potenciálu pestovania lesných porastov so zastúpením smreka ako ekonomicky najvýznamnejšej lesnej dreviny v podmienkach zmeny klímy prezentoval pracovník NLC - Lesníckeho výskumného ústavu Martin Moravčík. „Dlhodobý trend poklesu zastúpenia smreka v lesoch SR v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov a obmedzujúcich podmienok ochrany prírody je preukázateľný. To má negatívny dosah ako na produkčnú funkciu lesov, tak aj na ekonomickú životaschopnosť ich obhospodarovateľov,“ konštatoval.
Pripomenul, že do roku 2030 prejde v národných parkoch do piateho bezzásahového stupňa ochrany ďalších 76.000 hektárov smrekového lesa so zásobou 21 miliónov kubických metrov v dôsledku rozšírenia týchto území na 75 percent.
