Oslo 24. marca (TASR) - Ropné bohatstvo podobné štátom na Blízkom východe, kombinované so štedrým sociálnym modelom, začína pomaly zasahovať do nórskej ekonomiky. Informovala o tom agentúra Reuters.

Na prvý pohľad môže Nórsku závidieť celý svet: stabilný hospodársky rast, najvyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa na svete a navyše, krajina má vďaka rope pre núdzovú situáciu hotovostné rezervy okolo 700 miliárd USD (540,62 miliardy eur). To na jedného obyvateľa predstavuje 140.000 USD.

Avšak práve toto bohatstvo vedie k tomu, že Nóri pracujú stále menej. Imigranti nestačia kompenzovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, takže produktivita stagnuje, platy sa zvyšujú a rýchlo rastúce náklady znižujú konkurencieschopnosť domácich podnikov na ich vlastnom trhu.

Mzdové náklady vzrástli od roku 2000 o 63 %, podstatne výraznejšie než v Nemecku alebo vo Švédsku, zatiaľ čo miera zamestnanosti očistená od práce na čiastočný pracovný úväzok dosahuje 61 %. To je podľa nórskej centrálnej banky menej než v prípade iných severských krajín a dokonca menej než v Grécku. Napriek tomu je nezamestnanosť na nízkej úrovni, len okolo 3 %, keďže mnohí Nóri uprednostňujú prácu na čiastočný pracovný úväzok.

"Prečo by som mala robiť viac, keď nemusím?", reagovala Elise Bakkeová (36), ktorá si pracovnú dobu v telekomunikačnej spoločnosti skrátila na 6 hodín. Ako dodala, ak má možnosť, tak ju aj využije na to, aby mohla viesť nórsky spôsob života - lyžovanie, bicyklovanie, pobyt na horskej chate či trávenie viac voľna s deťmi.

Vláda však nedávno varovala, že ak sa pracovná doba v dohľadnom čase nepredĺži o 10 %, štát bude musieť siahnuť do úspor. Aj centrálna banka upozornila, že súčasný sociálny systém vedie k tomu, že ľudia stále viac opúšťajú trh práce.

Hlavným zdrojom problémov je ropný sektor, ktorý sa sám stal obeťou vlastného úspechu. Spoločnosť Aker Solutions, najväčšia nórska firma v oblasti služieb v ropnom sektore, plánuje tento rok prijať ďalších 4000 inžinierov, ale Nóri budú z tohto počtu predstavovať iba tretinu.

Náklady domácich spoločností vzrástli do takej miery, že niektoré firmy v ropnom sektore už nie sú schopné konkurencie ani na vlastnom trhu. Spoločnosť Kvaerner, výrobca zariadení pre ropný sektor, ako sú napríklad ropné plošiny, nedávno prišla o kľúčový kontrakt od nórskej ropnej firmy Statoil. Získala ho juhokórejská spoločnosť Daewoo Shipbuilding & Marine Engineering, ktorá ponúkla výhodnejšiu cenu. Bol to pritom jeden z viacerých neúspešných kontraktov pre túto spoločnosť v poslednom období. "Náklady sú pre nás obrovský problém," povedal Jan Arve Haugan, výkonný riaditeľ Kvaerneru. Ako dodal, ani vysoká kvalita už nie je schopná kompenzovať výrazne nižšie ceny od konkurencie.

Aj keď mnohé firmy dávajú najavo, že je nevyhnutné zvýšiť počet pracovných hodín a zredukovať rôzne výhody pre zamestnancov, politici neplánujú tieto otázky v najbližšom čase riešiť. Dôvodom sú blížiace sa parlamentné voľby, ktoré budú v septembri.

Nórsko sa rozhodlo situáciu na pracovnom trhu čiastočne riešiť imigráciou, avšak podľa centrálnej banky sa tým problém iba maskuje. Päťmiliónové Nórsko priláka každý rok okolo 50.000 imigrantov, napriek tomu sa produktivita nezvyšuje.

"Z hľadiska našich potrieb lákame nesprávnu skupinu imigrantov," povedal Dag Aarnes, ekonóm z Konfederácie nórskych podnikov. Ako dodal, krajine sa príliš nedarí lákať kvalifikovanú pracovnú silu, najmä inžinierov v oblasti ropného sektora. Dôvodom je nórske rovnostárstvo v odmeňovaní. Ľudia s nízkou kvalifikáciou zarábajú výrazne nad európskym priemerom, zatiaľ čo vysokokvalifikovaní zamestnanci dostávajú platy na rovnakej úrovni, prípadne mierne pod úrovňou platov v zahraničí.

Momentálne dosahuje rozpočtový prebytok Nórska okolo 12 % HDP, takže vláda si môže aj naďalej dovoliť vysoké výdavky. Ak však nepristúpi k zoškrtaniu niektorých benefitov tak, ako to urobilo Švédsko v 90. rokoch, prebytok sa bude rýchlo znižovať. Podľa Aarnesa ale viacerí politici uznávajú, že situáciu budú musieť časom riešiť, takže v tomto smere je miernym optimistom. "V súčasnosti nám však žiadna akútna kríza nehrozí, čo znamená, že na zmeny si budeme musieť ešte počkať," dodal.