Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nórsko pritom nasledovalo príklad Európskej únie (EÚ) a USA a uvalilo na Rusko sankcie za jeho prístup k ukrajinskej kríze.
Autor TASR
Oslo 26. augusta (TASR) - Nórsko je prístupné ďalšej expanzii ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť v severskej krajine napriek tomu, že sa v otázke sankcií proti Rusku postavilo na stranu Západu.
Škandinávsky štát je totiž najväčším producentom ropy a plynu v západnej Európe a snaží sa zastaviť spomaľovanie investícií do nových zdrojov aj pokles ťažby. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Nórsko pritom nasledovalo príklad Európskej únie (EÚ) a USA a uvalilo na Rusko sankcie za jeho prístup k ukrajinskej kríze. Reštrikcie sa týkajú zákazu predaja technológie na ťažbu ropy a plynu. USA navyše obmedzili Rosnefti prístup na finančné trhy.
Podľa nórskeho ministra energetiky Torda Liena sa reštrikčné opatrenia týkajú exportu technológie do Ruska, ale nie zapojenia ruských firiem do ropných aktivít či licencií na ťažbu v nórskych pobrežných vodách.
Nórsko sa snaží udržať objem produkcie ropy a plynu, ktorá po viac ako 40 rokoch začína klesať, keďže doterajšie zdroje komodít sa začínajú vyčerpávať. Okrem toho toto priemyselné odvetvie už roky bojuje so stúpajúcimi nákladmi a stagnujúcimi cenami ropy. Západné firmy, vrátane nórskeho Statoilu a britsko-holandského koncernu Royal Dutch Shell, odložili viaceré projekty a znížili plánované investície.
Rosnefť je partnerom Statoilu v rámci projektu vrtov v arktických vodách Barentsovho mora. Statoil vlastní 40-% podiel v projekte a Rosnefť má 20 % prostredníctvom svojej divízie RN Nordic Oil.
Ruská firma, v ktorej má väčšinu štát, má v pláne zapojiť sa aj do nasledujúceho kola súťaže o licencie na ťažbu v nórskych vodách.
Posledný termín na podanie žiadostí vyprší v druhej polovici roka 2015 a rozhodnutie by malo padnúť v 1. polroku 2016.
Statoil, v ktorom má nórska vláda 67-% podiel, podpísal tiež s firmou Rosnefť dohodu o prieskume ložísk v ruskej časti Barentsovho mora a v Ochotskom mori, ako aj dohodu o prieskume na Sibíri v regióne Samara.
Generálny riaditeľ Statoilu Helge Lund pripustil, že sankcie sa dotknú niektorých plánovaných projektov so spoločnosťou Rosnefť, ale iné aktivity môžu podľa neho pokračovať.
Tempo rastu najbohatšej škandinávskej ekonomiky, ktorej motorom je práve ťažba ropy a plynu, sa spomaľuje v reakcii na vyčerpávanie doterajších nálezísk a slabnúce investície. Ropné firmy predpovedajú, že investície do nových ložísk na budúci rok klesnú o 21 %. Dôvodom sú stúpajúce náklady na ťažbu. Ropný priemysel sa pritom podieľa zhruba 22 % na výkone nórskej ekonomiky a je hlavným zdrojom príjmov pre štátny fond národného bohatstva.
Škandinávsky štát je totiž najväčším producentom ropy a plynu v západnej Európe a snaží sa zastaviť spomaľovanie investícií do nových zdrojov aj pokles ťažby. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Nórsko pritom nasledovalo príklad Európskej únie (EÚ) a USA a uvalilo na Rusko sankcie za jeho prístup k ukrajinskej kríze. Reštrikcie sa týkajú zákazu predaja technológie na ťažbu ropy a plynu. USA navyše obmedzili Rosnefti prístup na finančné trhy.
Podľa nórskeho ministra energetiky Torda Liena sa reštrikčné opatrenia týkajú exportu technológie do Ruska, ale nie zapojenia ruských firiem do ropných aktivít či licencií na ťažbu v nórskych pobrežných vodách.
Nórsko sa snaží udržať objem produkcie ropy a plynu, ktorá po viac ako 40 rokoch začína klesať, keďže doterajšie zdroje komodít sa začínajú vyčerpávať. Okrem toho toto priemyselné odvetvie už roky bojuje so stúpajúcimi nákladmi a stagnujúcimi cenami ropy. Západné firmy, vrátane nórskeho Statoilu a britsko-holandského koncernu Royal Dutch Shell, odložili viaceré projekty a znížili plánované investície.
Rosnefť je partnerom Statoilu v rámci projektu vrtov v arktických vodách Barentsovho mora. Statoil vlastní 40-% podiel v projekte a Rosnefť má 20 % prostredníctvom svojej divízie RN Nordic Oil.
Ruská firma, v ktorej má väčšinu štát, má v pláne zapojiť sa aj do nasledujúceho kola súťaže o licencie na ťažbu v nórskych vodách.
Posledný termín na podanie žiadostí vyprší v druhej polovici roka 2015 a rozhodnutie by malo padnúť v 1. polroku 2016.
Statoil, v ktorom má nórska vláda 67-% podiel, podpísal tiež s firmou Rosnefť dohodu o prieskume ložísk v ruskej časti Barentsovho mora a v Ochotskom mori, ako aj dohodu o prieskume na Sibíri v regióne Samara.
Generálny riaditeľ Statoilu Helge Lund pripustil, že sankcie sa dotknú niektorých plánovaných projektov so spoločnosťou Rosnefť, ale iné aktivity môžu podľa neho pokračovať.
Tempo rastu najbohatšej škandinávskej ekonomiky, ktorej motorom je práve ťažba ropy a plynu, sa spomaľuje v reakcii na vyčerpávanie doterajších nálezísk a slabnúce investície. Ropné firmy predpovedajú, že investície do nových ložísk na budúci rok klesnú o 21 %. Dôvodom sú stúpajúce náklady na ťažbu. Ropný priemysel sa pritom podieľa zhruba 22 % na výkone nórskej ekonomiky a je hlavným zdrojom príjmov pre štátny fond národného bohatstva.
