Tento krok tak podčiarkuje čoraz väčšiu úlohu klimatických hľadísk pre dlhodobých investorov.
Autor TASR
Oslo 14. mája (TASR) - Nórsky štátny investičný fond v hodnote vyše 1 bilióna USD (919,54 miliardy USD) vylučuje niektorých z najväčších svetových obchodníkov a producentov komodít zo svojho portfólia, pretože využívajú alebo produkujú veľa uhlia. Ide napríklad o koncerny Glencore a Anglo American.
Tento krok tak podčiarkuje čoraz väčšiu úlohu klimatických hľadísk pre dlhodobých investorov. Nórsky fond vylučuje tiež z portfólia nemeckú energetickú firmu RWE, juhoafrickú petrochemickú spoločnosť Sasol a austrálsku AGL Energy, pretože využívajú uhlie.
Nórsky parlament schválil v júni 2019 sprísnenie existujúcich limitov na investície do uhlia pre najväčší štátny fond na svete. Nemôže tak investovať do spoločností, ktoré ročne vyťažia viac ako 20 miliónov ton uhlia, alebo vyprodukujú viac ako 10 gigawattov energie z uhlia.
Na konci roku 2019 vlastnil fond akcie takýchto spoločností za 1,6 miliardy USD. Najnovšie oznámenie je prvou ukážkou uplatnenia prísnejších pravidiel.
Fond bol založený v roku 1996 a jeho cieľom je ušetriť časť z príjmov z ropy pre budúce generácie. V súčasnosti vlastní približne 1,5 % akcií kótovaných na svetových burzách. Rozhodnutia nórskeho fondu často nasledujú ďalší investori.
Okrem predaja podielov vo firmách, ktoré produkujú alebo využívajú uhlie, umiestnil fond do režimu pozorovania ďalšiu skupinu spoločností: BHP, Uniper, Enel a Vistra Energy. Aj im tak hrozí vylúčenie z portfólia fondu, ak nevyriešia svoje problémy s uhlím.
Ku koncu minulého roka bola hodnota podielov tejto skupiny na úrovni 3,9 miliardy USD.
"Je to dobrá správa, že najväčší producenti uhlia v absolútnom vyjadrení sú konečne mimo fondu," uviedla Else Hendelová, vedúca environmentálnej politiky v ochranárskej skupine WWF Nórsko.
(1 EUR = 1,0875 USD)
Tento krok tak podčiarkuje čoraz väčšiu úlohu klimatických hľadísk pre dlhodobých investorov. Nórsky fond vylučuje tiež z portfólia nemeckú energetickú firmu RWE, juhoafrickú petrochemickú spoločnosť Sasol a austrálsku AGL Energy, pretože využívajú uhlie.
Nórsky parlament schválil v júni 2019 sprísnenie existujúcich limitov na investície do uhlia pre najväčší štátny fond na svete. Nemôže tak investovať do spoločností, ktoré ročne vyťažia viac ako 20 miliónov ton uhlia, alebo vyprodukujú viac ako 10 gigawattov energie z uhlia.
Na konci roku 2019 vlastnil fond akcie takýchto spoločností za 1,6 miliardy USD. Najnovšie oznámenie je prvou ukážkou uplatnenia prísnejších pravidiel.
Fond bol založený v roku 1996 a jeho cieľom je ušetriť časť z príjmov z ropy pre budúce generácie. V súčasnosti vlastní približne 1,5 % akcií kótovaných na svetových burzách. Rozhodnutia nórskeho fondu často nasledujú ďalší investori.
Okrem predaja podielov vo firmách, ktoré produkujú alebo využívajú uhlie, umiestnil fond do režimu pozorovania ďalšiu skupinu spoločností: BHP, Uniper, Enel a Vistra Energy. Aj im tak hrozí vylúčenie z portfólia fondu, ak nevyriešia svoje problémy s uhlím.
Ku koncu minulého roka bola hodnota podielov tejto skupiny na úrovni 3,9 miliardy USD.
"Je to dobrá správa, že najväčší producenti uhlia v absolútnom vyjadrení sú konečne mimo fondu," uviedla Else Hendelová, vedúca environmentálnej politiky v ochranárskej skupine WWF Nórsko.
(1 EUR = 1,0875 USD)