Od roku 2023 sa plánuje nová vládna koalícia vrátiť k pravidlu dlhovej brzdy, ktoré je zakotvené v ústave a obmedzuje nové pôžičky len na nepatrný zlomok výkonu ekonomiky.
Autor TASR
Berlín 13. decembra (TASR) - Nová nemecká vláda schválila v pondelok dodatočný rozpočet, ktorý jej umožní poskytnúť klimatickému a transformačnému fondu 60 miliárd eur financovaných z nového dlhu a zabezpečiť tak viac investícií na prechod k zelenej ekonomike.
Doplnkový rozpočet, ktorý jednomyseľne schválil kabinet kancelára Olafa Scholza, nasmeruje 60 miliárd eur z tohtoročného nevyužitého dlhu schváleného v rámci federálneho rozpočtu do vládneho klimatického a transformačného fondu na budúce výdavky.
Rozpočtový manéver, na ktorom sa minulý mesiac dohodli stredoľaví sociálni demokrati (SPD), výdavkom naklonení zelení a fiškálne opatrnejší slobodní demokrati (FDP) v ich koaličnej zmluve, umožní maximálne využiť dočasné pozastavenie tzv. dlhovej brzdy v Nemecku počas pandémie nového koronavírusu.
Nový minister financií a líder FDP Christian Lindner môže vďaka tomuto kompromisu presadzovať návrat k pravidlu dlhovej brzdy od roku 2023 a pritom stále umožniť viac verejných investícií potrebných na zníženie emisií uhlíka v najväčšej európskej ekonomike.
Koalícia chce použiť tieto finančné prostriedky na kritické verejné investície do opatrení na ochranu klímy – od nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá až po lepšie izolované domy, a tiež do digitalizácie ekonomiky.
Okrem dodatočných 60 miliárd eur financovaných z dlhu vláda v budúcom roku nasmeruje do svojho klimatického a transformačného fondu približne 18 miliárd eur z daňových príjmov, najmä z ekologických daní a zo systému obchodovania s emisiami oxidu uhličitého (CO2).
Scholzova vládna koalícia súhlasila s použitím mimoriadnej klauzuly o pozastavení dlhovej brzdy aj v roku 2022, už tretí rok po sebe. A umožní nové pôžičky vo výške 100 miliárd eur. To prispeje k bezprecedentnému novému čistému dlhu Nemecka vo výške 130 miliárd eur v roku 2020 a 240 miliárd eur v roku 2021.
Od roku 2023 sa plánuje nová vládna koalícia vrátiť k pravidlu dlhovej brzdy, ktoré je zakotvené v ústave a obmedzuje nové pôžičky len na nepatrný zlomok výkonu ekonomiky.
Doplnkový rozpočet, ktorý jednomyseľne schválil kabinet kancelára Olafa Scholza, nasmeruje 60 miliárd eur z tohtoročného nevyužitého dlhu schváleného v rámci federálneho rozpočtu do vládneho klimatického a transformačného fondu na budúce výdavky.
Rozpočtový manéver, na ktorom sa minulý mesiac dohodli stredoľaví sociálni demokrati (SPD), výdavkom naklonení zelení a fiškálne opatrnejší slobodní demokrati (FDP) v ich koaličnej zmluve, umožní maximálne využiť dočasné pozastavenie tzv. dlhovej brzdy v Nemecku počas pandémie nového koronavírusu.
Nový minister financií a líder FDP Christian Lindner môže vďaka tomuto kompromisu presadzovať návrat k pravidlu dlhovej brzdy od roku 2023 a pritom stále umožniť viac verejných investícií potrebných na zníženie emisií uhlíka v najväčšej európskej ekonomike.
Koalícia chce použiť tieto finančné prostriedky na kritické verejné investície do opatrení na ochranu klímy – od nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá až po lepšie izolované domy, a tiež do digitalizácie ekonomiky.
Okrem dodatočných 60 miliárd eur financovaných z dlhu vláda v budúcom roku nasmeruje do svojho klimatického a transformačného fondu približne 18 miliárd eur z daňových príjmov, najmä z ekologických daní a zo systému obchodovania s emisiami oxidu uhličitého (CO2).
Scholzova vládna koalícia súhlasila s použitím mimoriadnej klauzuly o pozastavení dlhovej brzdy aj v roku 2022, už tretí rok po sebe. A umožní nové pôžičky vo výške 100 miliárd eur. To prispeje k bezprecedentnému novému čistému dlhu Nemecka vo výške 130 miliárd eur v roku 2020 a 240 miliárd eur v roku 2021.
Od roku 2023 sa plánuje nová vládna koalícia vrátiť k pravidlu dlhovej brzdy, ktoré je zakotvené v ústave a obmedzuje nové pôžičky len na nepatrný zlomok výkonu ekonomiky.