Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nové eurofondy tento rok pôjdu aj na železničnú dopravu.
Autor TASR
Bratislava 10. januára (TASR) – Eurofondy, ktoré Slovensko získalo na roky 2014 až 2020 a na ktoré štát ešte len začal vyhlasovať výzvy, sa už reálne využívajú v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra (OPII). Vybrané úseky diaľnic, rýchlostných ciest, ciest prvej triedy a projekty informatizácie spoločnosti z uplynulého programového obdobia, ktoré sa neukončili do minulého roka, sa totiž v rámci fázovania rozdelili na dve časti a ich realizácia plynulo pokračuje.
Ako pre TASR uviedlo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, v rámci cestnej infraštruktúry sa bude v roku 2016 pokračovať vo výstavbe šiestich fázovaných projektov diaľnic a rýchlostných ciest. Ide o úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, D1 Hubová – Ivachnová, D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno, D3 Svrčinovec – Skalité a R2 Zvolen východ – Pstruša.
Rozbehnutých je tiež 10 fázovaných menších projektov modernizácie ciest prvej triedy. Okrem toho sa v tomto roku začne výstavba projektov D1 Budimír – Bidovce, D1 Prešov, západ – Prešov, juh a R2 Košické Olšany – Šaca.
Nové eurofondy tento rok pôjdu aj na železničnú dopravu. „Z oblasti železničnej infraštruktúry sa bude realizovať fázovaný projekt modernizácie železničnej trate v úseku Dolný Hričov – Žilina, modernizácia železničnej trate v úseku Púchov – Považská Teplá a projekt obnovy vozového parku pre železničnú verejnú osobnú dopravu,“ priblížil hovorca rezortu Martin Kóňa s tým, že cena pripravovaných projektov vzíde z verejného obstarávania.
Informatizáciu spoločnosti má v rámci OPII na starosti ministerstvo financií. „V roku 2016 sa počíta najmä s horizontálnym rozšírením vládneho cloudu o rezort vnútra, čím sa naplní myšlienka centralizácie a rozvoja dátových centier v štátnej správe. Ďalej je to vertikálne rozširovanie oboch cloudových centier,“ opísal jeho tlačový odbor.
Zároveň sa podľa neho pripravuje výzva na projekt rozvoja širokopásmového internetu, ktorý bude zameraný na budovanie regionálnych sietí, otvorených pre všetkých operátorov s ohľadom na cieľ 100-% pokrytia 30 Mbit/s. „Medzi ďalšie výzvy patrí otvorenie autentifikácie súkromnému sektoru a elektronickému zdravotníctvu a spustenie projektu mobilnej identifikácie,“ doplnil rezort financií.
Na dopravu a projekty informačnej spoločnosti môže Slovensko v najbližších rokoch čerpať peniaze z fondov Európskej únie vo výške 3,96 miliardy eur. So spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu to predstavuje sumu viac ako 4,5 miliardy eur.
Ako pre TASR uviedlo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, v rámci cestnej infraštruktúry sa bude v roku 2016 pokračovať vo výstavbe šiestich fázovaných projektov diaľnic a rýchlostných ciest. Ide o úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, D1 Hubová – Ivachnová, D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno, D3 Svrčinovec – Skalité a R2 Zvolen východ – Pstruša.
Rozbehnutých je tiež 10 fázovaných menších projektov modernizácie ciest prvej triedy. Okrem toho sa v tomto roku začne výstavba projektov D1 Budimír – Bidovce, D1 Prešov, západ – Prešov, juh a R2 Košické Olšany – Šaca.
Nové eurofondy tento rok pôjdu aj na železničnú dopravu. „Z oblasti železničnej infraštruktúry sa bude realizovať fázovaný projekt modernizácie železničnej trate v úseku Dolný Hričov – Žilina, modernizácia železničnej trate v úseku Púchov – Považská Teplá a projekt obnovy vozového parku pre železničnú verejnú osobnú dopravu,“ priblížil hovorca rezortu Martin Kóňa s tým, že cena pripravovaných projektov vzíde z verejného obstarávania.
Informatizáciu spoločnosti má v rámci OPII na starosti ministerstvo financií. „V roku 2016 sa počíta najmä s horizontálnym rozšírením vládneho cloudu o rezort vnútra, čím sa naplní myšlienka centralizácie a rozvoja dátových centier v štátnej správe. Ďalej je to vertikálne rozširovanie oboch cloudových centier,“ opísal jeho tlačový odbor.
Zároveň sa podľa neho pripravuje výzva na projekt rozvoja širokopásmového internetu, ktorý bude zameraný na budovanie regionálnych sietí, otvorených pre všetkých operátorov s ohľadom na cieľ 100-% pokrytia 30 Mbit/s. „Medzi ďalšie výzvy patrí otvorenie autentifikácie súkromnému sektoru a elektronickému zdravotníctvu a spustenie projektu mobilnej identifikácie,“ doplnil rezort financií.
Na dopravu a projekty informačnej spoločnosti môže Slovensko v najbližších rokoch čerpať peniaze z fondov Európskej únie vo výške 3,96 miliardy eur. So spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu to predstavuje sumu viac ako 4,5 miliardy eur.
