Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Limit verejných výdavkov má schvaľovať parlament.
Autor TASR
Bratislava 16. februára (TASR) – Parlament v stredu posunul do druhého čítania novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Návrh zákona nadväzuje na novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú však zatiaľ Národná rada (NR) SR neschválila.
"Návrhom zákona sa zabezpečuje premietnutie limitu verejných výdavkov ako regulujúceho nástroja do procesu zostavovania rozpočtu verejnej správy a následne aj jeho úprav," uviedlo Ministerstvo financií (MF) SR v dôvodovej správe. Limitom verejných výdavkov má byť maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy.
Limit verejných výdavkov má schvaľovať parlament. V aktuálnom volebnom období by mala NR SR schváliť výdavkové limity na roky 2023 a 2024.
V prípade viazaných nevyčerpaných, najmä kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu z predchádzajúcich rokov, na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, umožňuje návrh novely prekročenie limitu výdavkov tak, aby bol zabezpečený súlad s limitom verejných výdavkov. V prípade realizácie rozpočtových opatrení v štátnom rozpočte zákon umožňuje povoliť len také rozpočtové opatrenia, ktorými sa neprekročí limit verejných výdavkov.
Limit verejných výdavkov sa nemá vzťahovať na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie (EÚ) a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ, odvody Únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy.
Riadenie a kontrolu celkového limitu verejných výdavkov počas roka by malo zabezpečiť ministerstvo financií, prípadné návrhy na zvyšovanie limitu však má schvaľovať vláda. Rezort zabezpečí aj monitoring plnenia limitov verejných výdavkov jednotlivých subjektov verejnej správy.
Záväzné limity verejných výdavkov má zaviesť novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá sa však opäť presunula, a to až na júnovú schôdzu. Dohoda na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti podľa šéfa parlamentného finančného výboru Mariána Viskupiča (SaS) nie je. Priblížil, že najpravdepodobnejší scenár bude taký, že sa schvália najprv výdavkové limity, pretože ide o míľnik v pláne obnovy, a rokovania o dlhovej a daňovej brzde by pokračovali neskôr.
Prijatie výdavkových limitov sa podľa neho môže udiať dvoma spôsobmi, buď sa to dá priamo do ústavného zákona, alebo sa to vloží do zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
"Návrhom zákona sa zabezpečuje premietnutie limitu verejných výdavkov ako regulujúceho nástroja do procesu zostavovania rozpočtu verejnej správy a následne aj jeho úprav," uviedlo Ministerstvo financií (MF) SR v dôvodovej správe. Limitom verejných výdavkov má byť maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy.
Limit verejných výdavkov má schvaľovať parlament. V aktuálnom volebnom období by mala NR SR schváliť výdavkové limity na roky 2023 a 2024.
V prípade viazaných nevyčerpaných, najmä kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu z predchádzajúcich rokov, na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, umožňuje návrh novely prekročenie limitu výdavkov tak, aby bol zabezpečený súlad s limitom verejných výdavkov. V prípade realizácie rozpočtových opatrení v štátnom rozpočte zákon umožňuje povoliť len také rozpočtové opatrenia, ktorými sa neprekročí limit verejných výdavkov.
Limit verejných výdavkov sa nemá vzťahovať na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie (EÚ) a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ, odvody Únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy.
Riadenie a kontrolu celkového limitu verejných výdavkov počas roka by malo zabezpečiť ministerstvo financií, prípadné návrhy na zvyšovanie limitu však má schvaľovať vláda. Rezort zabezpečí aj monitoring plnenia limitov verejných výdavkov jednotlivých subjektov verejnej správy.
Záväzné limity verejných výdavkov má zaviesť novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá sa však opäť presunula, a to až na júnovú schôdzu. Dohoda na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti podľa šéfa parlamentného finančného výboru Mariána Viskupiča (SaS) nie je. Priblížil, že najpravdepodobnejší scenár bude taký, že sa schvália najprv výdavkové limity, pretože ide o míľnik v pláne obnovy, a rokovania o dlhovej a daňovej brzde by pokračovali neskôr.
Prijatie výdavkových limitov sa podľa neho môže udiať dvoma spôsobmi, buď sa to dá priamo do ústavného zákona, alebo sa to vloží do zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
