Bratislava 13. mája (TASR) – Finančný limit pre tzv. zákazky malého rozsahu, ktoré nespadajú do pôsobnosti zákona, by sa mal zvýšiť zo súčasných 5000 eur na 10.000 eur. Vyplýva to z novely zákona o verejnom obstarávaní z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme rodina), ktorú v stredu (12. 5.) predložil do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). Materiál je zverejnený na portáli Slov-lex.sk.

Novela tiež stanovuje výnimku zo zákazu uzavrieť zmluvu v prípade podania námietok v postupe zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako jeden milión eur a zároveň nižšia ako 5,35 milióna eur. Malo by to zrýchliť priebeh verejného obstarávania.

Medzi ďalšie novinky, ktoré novela prinesie, patrí aj vypustenie znaku zameraného na "špecifické" a "jedinečné" požiadavky predmetu obstarávania. Ten bol v praxi problematický najmä pri realizácii stavebných prác, ktoré sa zo svojej vlastnej povahy takmer vždy zadávajú na základe špecifických požiadaviek aj napriek tomu, že môže ísť o jednoduché stavebné práce.

Novela hovorí aj o zelenom obstarávaní. Pre lepšie uchopenie sa má vymedziť medzi základnými pojmami environmentálny aspekt, ktorý sa premieta do ďalších inštitútov verejného obstarávania. Novela má zaviesť aj povinnú kvótu na verejné obstarávanie nielen s použitím sociálneho hľadiska, ale aj environmentálneho.

Cieľom novely je tiež v prípade dotovaných subjektov odstrániť pri nadlimitnom verejnom obstarávaní národný goldplating. Mali by sa uvoľniť pravidlá verejného obstarávania pre podnikateľské subjekty, ktoré získali na realizáciu svojej podnikateľskej činnosti dotáciu, v dôsledku čoho sa rovnako tieto subjekty v zásadnej miere odbremenia od výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním zo strany Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) SR. Budú však naďalej podliehať iným pravidlám a budú pod dohľadom iných mechanizmov a inštitúcií, ako je napríklad Najvyšší kontrolný úrad.

Štát by tiež chcel precíznejšie regulovať možnosti obmedzenia prístupu záujemcov z tretích krajín do verejného obstarávania v podmienkach SR.

"Na účely znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje upraviť povinnosť zverejňovať súhrnné správy o zmluvách, ktorých uzavretie nepodlieha pôsobnosti zákona so zmluvnými cenami vyššími ako 10.000 eur," dodal predkladateľ materiálu s tým, že aj periodicita zverejňovacej povinnosti by sa mala predĺžiť z kvartála na polrok.

Na zvýšenie transparentnosti sa tiež v novele navrhuje, aby sa obmedzila možnosť vymenovaných verejných funkcionárov, ktorí sú konečnými užívateľmi hospodárskych subjektov, získavať prostredníctvom verejného obstarávania kontrakty.

Novela by mala skrátiť verejné obstarávanie, a to tak, že sa vráti k minulému modelu jednoinštančného administratívneho konania na úrade, spojeného s možnosťou súdneho preskúmania zákonnosti vydaných rozhodnutí.

Legislatíva má tiež ambíciu zaviesť jednotnú a verejne dostupnú elektronickú platformu na celý proces verejného obstarávania a pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou.

Novela sa dotkne aj možnosti obstarávateľa uplatniť si zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy, poskytovania súčinnosti medzi verejnými obstarávateľmi pri výmene poznatkov či exaktnejšieho vymedzenia informačnej povinnosti.

Novinkou je aj to, že subjekt bude môcť byť vylúčený z verejného obstarávania – ak sú na to dôvody – kedykoľvek, nielen pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti, ale napríklad aj pred podpisom zmluvy.

Novela tiež povolí, aby súčasťou ponuky mohli byť aj kópie alebo skeny dokladov, nebude ich preto potrebné odovzdávať v listinnej forme.

"Navrhovanou úpravou sa vymedzuje fakultatívnosť zriadenia komisie na vyhodnotenie ponúk na účely zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému," píše sa v materiáli. Rámcovú dohodu využitím dynamického systému bude možné uzavrieť maximálne na pol roka. Legislatíva tiež hovorí o tom, že v prípade využitia dynamického nákupného systému sa nebudú zverejňovať zápisnice z otvárania ponúk a samotné otváranie ponúk bude neverejné.

Novela ošetruje aj konanie o námietkach, pokuty, nazeranie do spisov či okruh subjektov, ktorým sa doručuje rozhodnutie. Zaviesť sa má aj nový inštitút, ktorý by mal pomôcť k profesionalizácii verejného obstarávania – odborný garant.

Predkladateľ navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2022, avšak s trojmesačným odkladom pri povinnosti používať elektronické prostriedky a s dvojročným odkladom pri povinnosti vykonávať činnosti prostredníctvom odborného garanta.