Bratislava 4. apríla (TASR) – Zmeny v Zákonníku práce, ktoré tento týždeň schválil parlament, podľa odborníkov pomôžu zmierniť následky krízy spôsobenej novým koronavírusom. Chýbajú im však ešte opatrenia na výdavkovej strane štátu.

Zmeny, ktoré prinesie novela, sa týkajú napríklad toho, že zamestnávateľ bude oprávnený nariadiť výkon práce z domu, upraviť sa má aj rozvrhnutie pracovného času, predlžuje sa obdobie poberania dávky v nezamestnanosti. "Je namieste, aby sa zabránilo prepadu životnej úrovne, a tým aj dopytu v ekonomike. Netreba však zabúdať, že síce príslušný fond je pravidelne prebytkový, avšak to bude mať priamy negatívny vplyv na hospodárenie Sociálnej poisťovne (SP) ako celku," myslí si riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník, podľa ktorého je potrebné myslieť aj na hospodárenie SP.

Plénum odsúhlasilo i zmeny, ktoré myslia na rodičov, ktorým končí v tomto krízovom období v súvislosti s novým koronavírusom poberanie rodičovského príspevku. Po novom budú môcť čerpať ošetrovné. Novela prináša aj ďalšiu dôležitú zmenu - zamestnávatelia bez zástupcov zamestnancov, teda odborárov, budú môcť rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš zhodnotil, že opatrenia pomôžu najmä malým a stredným firmám, ich zamestnancom, aj niektorým znevýhodneným ľuďom na trhu práce. "Vláda ešte musí premyslieť opatrenia na podporu veľkých firiem. Našťastie je SR členom Európskej únie (EÚ), čo umožní čerpať miliardy eur z nevyčerpaných eurofondov a poskytne aj dodatočné zdroje priamo aj vo forme úverov. Preto bude pre vládu jednoduchšie hľadať potrebné zdroje," konštatuje Goliaš. Jednou z možností je podľa neho čiastočne dotovať ohrozené pracovné miesta vo výške zodpovedajúcej podpore v nezamestnanosti. Ďalšou možnosťou je poskytnúť firmám zvýhodnené a štátom garantované úvery. "Výhodou tohto riešenia je rýchlosť, a tiež vyššia návratnosť zdrojov. Mieru dosahov krízy na firmu možno vyhodnotiť až následne. Naproti tomu pri priamom dotovaní je návratnosť nulová a ohrozenie firiem je potrebné odhadnúť dopredu, čím sa stráca čas. Za vhodnejšie preto považujem poskytovanie úverov," myslí si Goliaš.

Podľa Páleníka by mala vláda pristupovať k veľkým zamestnávateľom individuálne. "Potrebné je prednostne pomáhať firmám, ktoré doteraz nečerpali pomoc, aby sa zachovala primeraná férovosť. Firmy ktoré nedávno čerpali pomoc by som z pomoci vylúčil. Diskutovaný kurzarbeit je vo všeobecnosti dobré opatrenie, netreba však zabúdať, že pomoc naň z EÚ má byť pre členské štáty formou pôžičky, a nie nenávratnej pomoci, ako sú bežné eurofondy," tvrdí Páleník.

V rámci prijímania opatrení Páleníkovi chýbajú tie, ktoré by sa zameriavali na výdavkovú stranu širokého okruhu verejných financií. "Znižujú sa príjmy pre pokles HDP a opatreniam vlády, výdavky sa zvyšujú pre opatrenia a SR je na hranici verejného zadlženia. Na výdavkovej stránke sú len morálne gestá. Nie je v poriadku, keď v súčasnej situácii si štát plní všetky svoje záväzky aj voči evidentným kauzám predošlej vlády," upozornil Páleník. Napríklad, zoštátnenie mýtneho systému za zostatkovú cenu by podľa neho umožnilo ušetrené prostriedky využiť na zníženie mýtneho. "Zrušenie všeobecného hospodárskeho záujmu na tepelné elektrárne, zníženie dotovania fotovoltiky alebo kombinovaných zdrojov by umožnilo razantne znížiť tarifu za prevádzku systému a automaticky tým znížiť ceny elektriny pre všetky domácnosti aj výrobcov o približne 10 %. Takéto opatrenia by ušetrili rádovo stovky miliónov eur," dodal Páleník.