V porovnaní s podstielkovým chovom je voliérový chov pre život sliepok humánnejší.
Autor TASR
Dvory nad Žitavou 29. septembra (TASR) – Producent slepačích vajec akciová spoločnosť Novogal z Dvorov nad Žitavou postupne prechádza z obohateného klietkového chovu na voliérový chov. Do prestavby štyroch hál, ktorá trvala rok, spoločnosť preinvestovala niekoľko stotisíc eur. Investície na prestavbu čerpala z vlastných zdrojov a najmä z úverov od komerčných bánk, informoval zástupca spoločnosti Ladislav Birčák. Novogal ročne vyprodukuje 180 miliónov kusov vajec.
Slovenskí producenti vajec majú na základe memoranda, ktoré vo februári tohto roka podpísali zástupcovia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Únie hydinárov Slovenska a Zväzu obchodu SR, prejsť do roku 2030 z obohateného klietkového chovu na podstielkový, voliérový a voľnovýbehový chov nosníc. Aktivity ochranárskych združení a zahraničných obchodných reťazcov, ktorých cieľom je obmedziť predaj vajec z klietok, však požadujú oveľa skorší termín, a to rok 2025. „Ročne vieme prerobiť dve až štyri výrobné haly. Vzhľadom na celkové množstvo nosníc, máme 630.000 kusov, súčasné ceny vajec a prístup k zdrojom to znamená čas rekonštrukcie najmenej 11 rokov, ale môže to trvať aj oveľa dlhšie, až 20 rokov. Preto je prestavba podľa požiadaviek niektorých reťazcov a ochranárov na Slovensku do roku 2025 nereálna,“ vysvetlil Birčák.
Nová technológia je tiež prácnejšia a náročnejšia na živú prácu. Momentálne pracuje v Novogale 145 stálych zamestnancov, nárast môže znamenať 15 až 20 nových zamestnancov, čo tiež zvyšuje náklady. „Okolité štáty majú pritom všetky bez rozdielu prístup k minimálne polovici zdrojov vo forme nenávratných finančných príspevkov od štátu,“ dodal Birčák.
Prebudovanie jednej haly stojí 250.000 eur. „Minulá vláda prisľúbila producentom vajec peniaze na prestavby, avšak súčasná vláda sa touto problematikou ešte nezaoberala,“ tvrdí Birčák. Bez finančnej pomoci štátu nebude podľa jeho slov možná úplná a komplexná rekonštrukcia klietkových chovov na Slovensku, čo môže viesť k zníženiu sebestačnosti v produkcii, k zvýšeniu cien vajec a zaplaveniu slovenského trhu menej kvalitnými, možno aj starými či falošnými „podstielkovými“ vajcami zo zahraničia.
Voliérový chov je v porovnaní s podstielkovým chovom pre život sliepok humánnejší. „Kombinácia klietky a podstielky umožňuje nosniciam voľne sa pohybovať po celej hale, migrovať a hrabať, čo značne zlepšuje ich životné podmienky,“ zhodnotil Birčák. Kvalita vajec však s podmienkami, v akých žijú nosnice, nesúvisí. „Závisí od krmiva, ktoré dostávajú sliepky. Kŕmne zmesi by mali obsahovať všetky nenahraditeľné živiny a, naopak, by nemali obsahovať geneticky modifikované suroviny, prípadne iné zakázané alebo nevhodné látky, akými sú rôzne lacnejšie prímesi, ktoré sa často pridávajú do kŕmnych zmesí v zahraničí,“ povedal Birčák.
Slovenskí producenti vajec majú na základe memoranda, ktoré vo februári tohto roka podpísali zástupcovia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Únie hydinárov Slovenska a Zväzu obchodu SR, prejsť do roku 2030 z obohateného klietkového chovu na podstielkový, voliérový a voľnovýbehový chov nosníc. Aktivity ochranárskych združení a zahraničných obchodných reťazcov, ktorých cieľom je obmedziť predaj vajec z klietok, však požadujú oveľa skorší termín, a to rok 2025. „Ročne vieme prerobiť dve až štyri výrobné haly. Vzhľadom na celkové množstvo nosníc, máme 630.000 kusov, súčasné ceny vajec a prístup k zdrojom to znamená čas rekonštrukcie najmenej 11 rokov, ale môže to trvať aj oveľa dlhšie, až 20 rokov. Preto je prestavba podľa požiadaviek niektorých reťazcov a ochranárov na Slovensku do roku 2025 nereálna,“ vysvetlil Birčák.
Nová technológia je tiež prácnejšia a náročnejšia na živú prácu. Momentálne pracuje v Novogale 145 stálych zamestnancov, nárast môže znamenať 15 až 20 nových zamestnancov, čo tiež zvyšuje náklady. „Okolité štáty majú pritom všetky bez rozdielu prístup k minimálne polovici zdrojov vo forme nenávratných finančných príspevkov od štátu,“ dodal Birčák.
Prebudovanie jednej haly stojí 250.000 eur. „Minulá vláda prisľúbila producentom vajec peniaze na prestavby, avšak súčasná vláda sa touto problematikou ešte nezaoberala,“ tvrdí Birčák. Bez finančnej pomoci štátu nebude podľa jeho slov možná úplná a komplexná rekonštrukcia klietkových chovov na Slovensku, čo môže viesť k zníženiu sebestačnosti v produkcii, k zvýšeniu cien vajec a zaplaveniu slovenského trhu menej kvalitnými, možno aj starými či falošnými „podstielkovými“ vajcami zo zahraničia.
Voliérový chov je v porovnaní s podstielkovým chovom pre život sliepok humánnejší. „Kombinácia klietky a podstielky umožňuje nosniciam voľne sa pohybovať po celej hale, migrovať a hrabať, čo značne zlepšuje ich životné podmienky,“ zhodnotil Birčák. Kvalita vajec však s podmienkami, v akých žijú nosnice, nesúvisí. „Závisí od krmiva, ktoré dostávajú sliepky. Kŕmne zmesi by mali obsahovať všetky nenahraditeľné živiny a, naopak, by nemali obsahovať geneticky modifikované suroviny, prípadne iné zakázané alebo nevhodné látky, akými sú rôzne lacnejšie prímesi, ktoré sa často pridávajú do kŕmnych zmesí v zahraničí,“ povedal Birčák.