Frankfurt nad Mohanom 11. januára (TASR) - Vysoké tempo rastu inflácie v eurozóne nie je celkom dočasné a riziká sú vychýlené smerom k vyšším hodnotám, ako sa očakávalo. Vyhlásil to v utorok nový prezident nemeckej centrálnej banky Bundesbank Joachim Nagel, ktorý tak spochybnil naratív Európskej centrálnej banky (ECB) o cenových tlakoch.

ECB by preto mala "byť na stráži" vzhľadom na rekordnú infláciu v regióne, povedal v utorok Nagel vo svojom prvom vyhlásení vo funkcii.

Nový šéf Bundesbank už počas slávnostnej prísahy koncom minulého týždňa v piatok (7. 1.) dal jasne najavo, že bude pokračovať v politike tzv. jastrabov, stúpencov tvrdej línie.

"Je pravda, že vysokú mieru inflácie možno pripísať špeciálnym efektom, ktoré automaticky vypršia, ale nie úplne," povedal Nagel. "Vidím nebezpečenstvo, že inflácia by mohla zostať vysoká dlhšie, ako sa očakávalo."

Medziročná miera inflácie v menovom bloku dosiahla minulý mesiac historický rekord 5 %. Ale ECB toto číslo bagatelizovala a tvrdila, že za to môžu najmä prudko rastúce ceny energií, a že sa rast spotrebiteľských cien do konca roka vráti pod jej cieľ na úrovni 2 % aj bez sprísnenia menovej politiky.

Foto: TASR/AP

Bundesbank dlho spochybňovala toto tvrdenie a varovala, že profil inflácie nie je taký priaznivý. Zdá sa, že Nagel stojí na strane svojho predchodcu Jensa Weidmanna, ktorý po piatich rokoch predčasne ukončil druhé funkčné obdobie v Bundesbank poznačené neúspešným bojom proti desať rokov trvajúcej ultra voľnej politike ECB.

Nagel v utorok upozornil, že inflácia poškodzuje najchudobnejších, a sľúbil, že zostane zástancom cenovej stability.

"Ľudia z Nemecka právom očakávajú, že Bundesbank bude hlasným zástancom kultúry stability. Môžem vás ubezpečiť, že to tak aj zostane," povedal.

Nagel, ktorý získal mandát na osem rokov, uviedol tiež, že výhľad inflácie je naďalej mimoriadne neistý. Menová politika ECB tak možno bude musieť na to reagovať, ak reálne výsledky prekonajú očakávania.

Jeho predchodca Weidmann sa neúspešne postavil proti decembrovému rozhodnutiu ECB o rozšírení stimulov, keďže banka na konci marca 2022 ukončí núdzový pandemický program nákupu aktív PEPP. Takzvané holubice, teda stúpenci miernejšej politiky ECB, však majú pohodlnú väčšinu v 25-člennej Rade guvernérov ECB.

Weidmann bol jedným z piatich členov Rady guvernérov, ktorí boli proti rozšíreniu stimulov. Zdroje blízke diskusii pritom naznačili, že najmenej ďalších päť by mohlo zmeniť stranu, ak inflácia bude naďalej prekonávať očakávania.

Foto: TASR/AP

Hlavný ekonóm ECB Philip Lane zase v utorok ráno zopakoval oficiálne stanovisko, že inflácia v tomto roku klesne a v budúcom roku a v roku 2024 sa dostane pod 2-percentný cieľ banky. Ešte do minulého roka sa pritom inflácia pohybovala pod cieľovou hranicou ECB, takmer celú dekádu. Až vlani vzrástla a ECB odhaduje, že dosiahla v priemere 2,6 %. V tomto roku očakáva infláciu na úrovni 3,2 %.

Lane odmietol varovania o rizikách a poznamenal, že rast miezd, predpoklad trvalej inflácie, zostáva "anemický", čo podľa neho naznačuje, že firmy neprispôsobujú svoju mzdovú politiku inflácii.