Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Escrivá nahradí vo funkcii Pabla Hernándeza de Cosa, ktorému sa mandát skončil 10. júna.
Autor TASR
Madrid 4. septembra (TASR) - Novým guvernérom španielskej centrálnej banky bude doterajší minister pre digitálnu transformáciu José Luis Escrivá. Potvrdili sa tak informácie španielskej tlače z predchádzajúcich dní. Rozhodnutie vlády v prospech Escrivu však vyvolalo obavy opozície o nezávislosť centrálnej banky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Escrivá nahradí vo funkcii Pabla Hernándeza de Cosa, ktorému sa mandát skončil 10. júna. Na obdobie, počas ktorého banka guvernéra nemala, prevzala právomoci viceguvernérka Margarita Delgadová, ktorá však nemala hlasovacie práva.
Vymenovanie guvernéra sa odkladalo pre spory medzi ľavicovou vládou a opozičnou Ľudovou stranou. Vláda zvyčajne vymenúva guvernéra centrálnej banky, zatiaľ čo opozičná strana navrhuje jeho zástupcu. V obidvoch prípadoch by však medzi vládou a hlavnou opozičnou stranou mala byť zhoda.
Práve vládne plány mať v pozícii šéfa centrálnej banky Escrivu vyvolali nesúhlas Ľudovej strany už v júli. Avšak napriek tradícii, aby na tomto poste bol človek, na ktorom panuje medzi vládou a opozíciou zhoda, opoziční politici v skutočnosti nemajú možnosť jeho menovanie zablokovať.
Minister hospodárstva Carlos Cuerpo k Escrivovi povedal, že má všetky potrebné znalosti, keďže dlhé roky pôsobil na viacerých postoch v oblasti financií. Navyše, určitý čas pôsobil aj v samotnej centrálnej banke, takže podľa Cuerpa má o nej "hlboké znalosti".
Rozhodnutie vlády dosadiť na post šéfa centrálnej banky ministra predstavitelia Ľudovej strany odsúdili. Jej predseda Alberto Núňez Feijóo obvinil vládu z "pokusu o únos centrálnej banky". Ako uviedol, fakt, že vláda sa rozhodla pre ministra, výrazne poškodzuje nezávislosť inštitúcie a banku diskredituje.
Escrivá však nebude jediným šéfom centrálnej banky, ktorý na túto pozíciu prešiel z postu ministra. Takto sa na post šéfa centrálnej banky presunuli aj bývalí ministri z Portugalska, Grécka či zo Slovenska, uviedla agentúra Bloomberg. Okrem toho aj šéfka ECB Christine Lagardová bola pred nástupom najskôr do vedenia Medzinárodného menového fondu (MMF) a potom vedenia ECB ministerkou financií a ministrom financií bol aj terajší viceprezident ECB, Španiel Luis de Guindos.
Escrivá nahradí vo funkcii Pabla Hernándeza de Cosa, ktorému sa mandát skončil 10. júna. Na obdobie, počas ktorého banka guvernéra nemala, prevzala právomoci viceguvernérka Margarita Delgadová, ktorá však nemala hlasovacie práva.
Vymenovanie guvernéra sa odkladalo pre spory medzi ľavicovou vládou a opozičnou Ľudovou stranou. Vláda zvyčajne vymenúva guvernéra centrálnej banky, zatiaľ čo opozičná strana navrhuje jeho zástupcu. V obidvoch prípadoch by však medzi vládou a hlavnou opozičnou stranou mala byť zhoda.
Práve vládne plány mať v pozícii šéfa centrálnej banky Escrivu vyvolali nesúhlas Ľudovej strany už v júli. Avšak napriek tradícii, aby na tomto poste bol človek, na ktorom panuje medzi vládou a opozíciou zhoda, opoziční politici v skutočnosti nemajú možnosť jeho menovanie zablokovať.
Minister hospodárstva Carlos Cuerpo k Escrivovi povedal, že má všetky potrebné znalosti, keďže dlhé roky pôsobil na viacerých postoch v oblasti financií. Navyše, určitý čas pôsobil aj v samotnej centrálnej banke, takže podľa Cuerpa má o nej "hlboké znalosti".
Rozhodnutie vlády dosadiť na post šéfa centrálnej banky ministra predstavitelia Ľudovej strany odsúdili. Jej predseda Alberto Núňez Feijóo obvinil vládu z "pokusu o únos centrálnej banky". Ako uviedol, fakt, že vláda sa rozhodla pre ministra, výrazne poškodzuje nezávislosť inštitúcie a banku diskredituje.
Escrivá však nebude jediným šéfom centrálnej banky, ktorý na túto pozíciu prešiel z postu ministra. Takto sa na post šéfa centrálnej banky presunuli aj bývalí ministri z Portugalska, Grécka či zo Slovenska, uviedla agentúra Bloomberg. Okrem toho aj šéfka ECB Christine Lagardová bola pred nástupom najskôr do vedenia Medzinárodného menového fondu (MMF) a potom vedenia ECB ministerkou financií a ministrom financií bol aj terajší viceprezident ECB, Španiel Luis de Guindos.
