Bratislava 9. decembra (TASR) - Zmeny v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií z roku 2013 sa rušiť nebudú. Vrátenie právnej normy do pôvodného stavu navrhovala opozičná strana KDH, parlament to však dnes nepodporil.

Návrh novely zákona o významných investíciách predložili na rokovanie Národnej rady (NR) SR Pavol Abrhan, Monika Gibalová, Martin Fronc a Marián Radošovský (všetci KDH). Radošovský priamo v pléne vyzval všetkých poslancov, aby túto zmenu podporili. "Pre dobré a zdravé fungovanie Slovenska a rešpektovanie druhého najzákladnejšieho práva, a tým je právo vlastniť," zdôraznil poslanec.

Podľa KDH súčasný zákon neprimeraným a nedovoleným spôsobom zasahuje do vlastníckych práv občanov a výrazne obmedzuje práva samospráv regulovať proces výstavby na svojom území.

Opozičným zákonodarcom prekáža najmä to, že novela zákona z augusta minulého roka zmenila podmienky, za ktorých môže byť investícia označená ako významná. Podľa novej definície je ňou stavba, ak náklady na jej uskutočnenie sú najmenej 100 miliónov eur, je národohospodársky významná alebo sa jej realizáciou vytvorí minimálne 300 nových pracovných miest a vláda rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

"Základný problém zákona je, že v súčasnosti možno za významnú investíciu považovať akúkoľvek stavbu bez ohľadu na jej povahu a charakter," zdôvodnili poslanci. Upozornili, že stavebný zákon umožňuje pre uskutočnenie významnej investície vyvlastniť akékoľvek súkromné pozemky, stavby a práva k nim.

Ochrana národnej bezpečnosti pri strategickom majetku neprešla

Foto: TASR/Martin Baumann

Zámer opozičných poslancov Miroslava Beblavého (nezaradený) a Lucie Žitňanskej (Most-Híd), aby štát pri strategickom majetku chránil národnú bezpečnosť Slovenskej republiky, neprešiel. Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes totiž nepodporili ich návrh zákona o ochrane národnej bezpečnosti pri predaji strategického majetku.

Poslanci navrhovali, aby strategickým majetkom bol ten, ktorý určí vláda v nariadení v oblasti obranyschopnosti, energetickej bezpečnosti alebo zabezpečenia iných životných potrieb SR. Na prevod takéhoto majetku, či už medzi domácimi alebo zahraničnými osobami, mal byť podľa predkladateľov potrebný súhlas vlády, inak bude tento prevod neplatný. "Cieľom je pomenovať bezpečnostné riziká, ale vláda bude musieť zvážiť na základe podkladov tajných služieb, protimonopolného úradu a ministerstiev, do akej miery pozitívne vplyvy prípadného kupca prevažujú bezpečnostné riziká. Vláda bude za to niesť najvyššiu zodpovednosť," spresnil návrh zákona Beblavý.

Vláda SR sa pri vydaní svojho stanoviska mala podľa návrhu zákona opierať o stanovisko Bezpečnostnej rady, ktorá by mala do 90 dní zabezpečiť vypracovanie podrobného podkladu o bezpečnostných rizikách, ale aj výhodách predaja pre Slovensko. "Za bezpečnostné riziko sa bude považovať napríklad to, ak ide o štátnu firmu z krajín mimo EÚ, NATO, OECD, teda z krajín mimo našich základných spojencov, alebo ak ide o firmu, ktorá bola sama, alebo jej majitelia v nedávnej minulosti boli riešení kriminálne, či pre otázky kartelu alebo podvodov," ozrejmil Beblavý.

Podstata predkladaného zákona bola podľa Žitňanskej teda "veľmi jednoduchá". "Zákon dáva pre prípad potreby vláde do ruky nástroj, aby mohla účinne chrániť verejný záujem, v tomto prípade národnú bezpečnosť štátu. Možnosť kontrolovať, kto sa stane majiteľom strategického majetku a v prípade bezpečnostného rizika zablokovať nadobudnutie majetku, poznajú aj v zahraničí. Nevymysleli sme nič neštandardné. Jednoducho musíme mať k dispozícii účinné, preventívne prostriedky, ktoré sú štandardom vo veľkých a vyspelých krajinách, akými sú napríklad Kanada, Austrália, Francúzsko alebo USA," dodala Žitňanská.