Zamestnávateľom sa mali ustanoviť dva typy povinností. Prvou bolo zverejňovanie štatistických údajov o odmeňovaní žien a mužov.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR neschválili návrhy, ktoré riešili sociálnu a platovú diskrimináciu. Ľudia, ktorí vychovali jedno dieťa alebo nevychovali žiadne, nemali podľa návrhu zákona o sociálnom poistení čakať do dôchodkového veku, aby mali opätovne nárok na výplatu vdovského dôchodku. Okrem toho mali mať niektorí zamestnávatelia v rámci návrhu o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou dve povinnosti, ktoré mali viesť k zníženiu rozdielov v príjmoch žien a mužov. Obidva zákony predložil nezaradený poslanec Tomáš Valášek.
V súčasnosti majú nárok na vdovský a vdovecký dôchodok ženy a muži s jedným dieťaťom alebo bez dieťaťa len v období jedného roku od smrti manžela/manželky a následne až po dosiahnutí dôchodkového veku. Predkladaný návrh mal odstrániť sociálnu diskrimináciu voči ľuďom, ktorí vychovali jedno dieťa alebo nevychovali žiadne dieťa. Musia totiž čakať až do dosiahnutia dôchodkového veku, aby mali opätovne nárok na výplatu vdovského dôchodku v prípade, že ich manžel alebo manželka zomrie.
"Cieľom je vrátiť do systému spravodlivosť čiastočne aspoň v tom, že aj ženy a muži, ktoré/í vychovali len jedno dieťa, by mali od 55. roku svojho veku opätovný nárok na vdovský a vdovecký dôchodok. Návrh sa týka aj žien a mužov, ktoré/í nevychovali žiadne deti, a teda by mali takýto opätovný nárok na vdovský a vdovecký dôchodok od 57. roku svojho veku," uviedol Valášek v dôvodovej správe.
V súčasnosti má vdova/vdovec nárok na výplatu vdovského/vdoveckého dôchodku po jednom roku od smrti manžela/ky len v prípade, ak sa vdova/vdovec stará o nezaopatrené dieťa. Ďalej, ak je niekto invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, vychoval aspoň tri deti, dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti, alebo ak dovŕšil dôchodkový vek.
Antidiskriminačný zákon sa týkal dlhodobo pretrvávajúceho problému platových rozdielov medzi ženami a mužmi. Pre vybrané skupiny zamestnávateľov ustanovoval povinnosť prijímať osobitné informačné opatrenia. Týkalo sa to orgánov verejnej moci, rozpočtových a príspevkových organizácií, štátnych podnikov, obchodných spoločností so 100 % majetkovou účasťou štátu, ako aj súkromných zamestnávateľov s najmenej 50 zamestnancami.
Zamestnávateľom sa mali ustanoviť dva typy povinností. Prvou bolo zverejňovanie štatistických údajov o odmeňovaní žien a mužov. Zároveň nemalo ísť o zverejňovanie platov konkrétnych ľudí, ale o platové rozdiely medzi nimi na konkrétnych pozíciách. Druhou bolo doplnenie analytických údajov (porovnávacia správa), pokiaľ sa u zamestnávateľov s aspoň 500 zamestnancami a zamestnankyňami platové rozdiely naďalej prehlbujú.
Porovnávacia správa mala obsahovať podrobné zdôvodnenie zisteného stavu. Mala zahŕňať skutočnosti preukazujúce dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania i návrhy na zníženie rozdielov pri odmeňovaní v zamestnaní. Doručovať sa mala každoročne Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR do 31. augusta v elektronickej podobe. Návrh zákona poskytoval možnosť uviesť porovnávaciu správu v rámci výročnej správy. Špeciálnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorému by bola uložená povinnosť vypracovať správu, bolo prerokovanie jeho návrhu so zástupcami zamestnancov a zamestnankýň. Zástupcovia ju mohli skontrolovať a uviesť k nej vlastné pripomienky. Kontrola novoustanovených povinností mala byť zverená inšpektorátom práce.
Pre naplnenie vyváženia administratívnej povinnosti sa mala znížiť administratívna náročnosť pri podávaní prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom a zamestnankyniam vyplatil zamestnávateľ. Týkalo sa to prehľadu o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac. Lehota na podávanie prehľadu je v súčasnosti do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Schválením návrhu sa mala zmeniť na koniec kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
V súčasnosti majú nárok na vdovský a vdovecký dôchodok ženy a muži s jedným dieťaťom alebo bez dieťaťa len v období jedného roku od smrti manžela/manželky a následne až po dosiahnutí dôchodkového veku. Predkladaný návrh mal odstrániť sociálnu diskrimináciu voči ľuďom, ktorí vychovali jedno dieťa alebo nevychovali žiadne dieťa. Musia totiž čakať až do dosiahnutia dôchodkového veku, aby mali opätovne nárok na výplatu vdovského dôchodku v prípade, že ich manžel alebo manželka zomrie.
"Cieľom je vrátiť do systému spravodlivosť čiastočne aspoň v tom, že aj ženy a muži, ktoré/í vychovali len jedno dieťa, by mali od 55. roku svojho veku opätovný nárok na vdovský a vdovecký dôchodok. Návrh sa týka aj žien a mužov, ktoré/í nevychovali žiadne deti, a teda by mali takýto opätovný nárok na vdovský a vdovecký dôchodok od 57. roku svojho veku," uviedol Valášek v dôvodovej správe.
V súčasnosti má vdova/vdovec nárok na výplatu vdovského/vdoveckého dôchodku po jednom roku od smrti manžela/ky len v prípade, ak sa vdova/vdovec stará o nezaopatrené dieťa. Ďalej, ak je niekto invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, vychoval aspoň tri deti, dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti, alebo ak dovŕšil dôchodkový vek.
Antidiskriminačný zákon sa týkal dlhodobo pretrvávajúceho problému platových rozdielov medzi ženami a mužmi. Pre vybrané skupiny zamestnávateľov ustanovoval povinnosť prijímať osobitné informačné opatrenia. Týkalo sa to orgánov verejnej moci, rozpočtových a príspevkových organizácií, štátnych podnikov, obchodných spoločností so 100 % majetkovou účasťou štátu, ako aj súkromných zamestnávateľov s najmenej 50 zamestnancami.
Zamestnávateľom sa mali ustanoviť dva typy povinností. Prvou bolo zverejňovanie štatistických údajov o odmeňovaní žien a mužov. Zároveň nemalo ísť o zverejňovanie platov konkrétnych ľudí, ale o platové rozdiely medzi nimi na konkrétnych pozíciách. Druhou bolo doplnenie analytických údajov (porovnávacia správa), pokiaľ sa u zamestnávateľov s aspoň 500 zamestnancami a zamestnankyňami platové rozdiely naďalej prehlbujú.
Porovnávacia správa mala obsahovať podrobné zdôvodnenie zisteného stavu. Mala zahŕňať skutočnosti preukazujúce dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania i návrhy na zníženie rozdielov pri odmeňovaní v zamestnaní. Doručovať sa mala každoročne Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR do 31. augusta v elektronickej podobe. Návrh zákona poskytoval možnosť uviesť porovnávaciu správu v rámci výročnej správy. Špeciálnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorému by bola uložená povinnosť vypracovať správu, bolo prerokovanie jeho návrhu so zástupcami zamestnancov a zamestnankýň. Zástupcovia ju mohli skontrolovať a uviesť k nej vlastné pripomienky. Kontrola novoustanovených povinností mala byť zverená inšpektorátom práce.
Pre naplnenie vyváženia administratívnej povinnosti sa mala znížiť administratívna náročnosť pri podávaní prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom a zamestnankyniam vyplatil zamestnávateľ. Týkalo sa to prehľadu o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac. Lehota na podávanie prehľadu je v súčasnosti do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Schválením návrhu sa mala zmeniť na koniec kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.