Bratislava 26. novembra (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes opätovne schválili návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý plénu vrátil prezident SR Ivan Gašparovič. Zároveň pri hlasovaní odmietli všetky pripomienky hlavy štátu.

Zákon o hmotnej núdzi tak začne platiť od januára 2014. Po novom budú mať ľudia v hmotnej núdzi nárok na finančnú pomoc od štátu vo výške 61,60 eura len vtedy, ak odpracujú 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľných činností. Základným predpokladom týchto podmienok má byť to, že ľuďom v hmotnej núdzi má byť práca ponúknutá.

Prezident však toto ustanovenie v zákone považoval za problematické. Pretože podľa ústavy má každý, kto je v hmotnej núdzi, právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Zároveň nemožno nikoho poslať na nútené práce alebo nútené služby. Prezident má tak pochybnosti, či je schválený zákon v súlade s ústavou. Podľa neho sa mal v zákone vymedziť pojem menších obecných služieb, alebo aspoň uviesť odkaz na príslušný právny predpis.

Gašparovič preto navrhoval, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s tým, že z neho vyjme jednu z podmienok pre nárok na dávku v hmotnej núdzi. A to účasť na menších obecných službách pre obec, alebo rozpočtovú organizáciu, alebo príspevkovú organizáciu, ktorú zriaďuje obec.

Podľa predkladateľa zákona, šéfa rezortu práce Jána Richtera (Smer-SD) je návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi veľmi dôležitý, pretože napríklad reaguje na dlhotrvajúcu diskusiu o chýbajúcej adresnosti sociálneho systému. Zároveň ním ministerstvo práce chce podľa jeho slov zvýšiť aktivitu nezamestnaných pri riešení situácie, v ktorej sa ocitli. A to prostredníctvom motivácie k zachovaniu pracovných návykov a zručností.

Podporu zákonu okrem Smeru-SD vyjadrilo napríklad aj opozičné hnutie OĽaNO. Za nedokonalý ho považujú členovia opozičnej SDKÚ-DS Ľudovít Kaník a Viliam Novotný. Obidvaja však už v rozprave avizovali, že ho podporia. "Nech tento zákon začne pôsobiť. Nech život ukáže, kde sú jeho chyby," skonštatoval Kaník.

Naopak, Lucia Nicholsonová zo SaS ho považuje za protiústavný, a preto ho nemôže podporiť. Ešte pred hlasovaním uviedla, že strana pripravuje podanie na ústavný súd kvôli tejto právnej norme.

OĽaNO vyzýva poslancov, aby schválili zákon o hmotnej núdzi

Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti vyzývajú poslancov Národnej rady SR, aby schválili zákon o hmotnej núdzi, ktorý s pripomienkami vrátil parlamentu prezident SR Ivan Gašparovič. S pripomienkami hlavy štátu nesúhlasia.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Rómsky splnomocnenec vlády Peter Pollák (OĽaNO)je rád, že Smer-SD odporučil svojim poslancom neprijať prezidentove pripomienky. Dúfa, že aj ostatní poslanci zákon podporia. Právna norma podľa Polláka obsahuje tri základné piliere rómskej reformy, ktorú pripravil. "Nastal čas, aby sme nerozdávali nikomu v tejto krajine podporu zadarmo. Sociálne odkázaní si dávky musia zaslúžiť," vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii Pollák. Liekom pre znižovanie napätia medzi majoritou a minoritou je podľa neho to, aby politici začali riešiť problémy ľudí.

Prezident SR v súvislosti so zákonom o hmotnej núdzi naznačil možnú kolíziu s Ústavou SR. Obyčajní sú otvorení diskusii o zmene Ústavy SR tak, aby k žiadnej kolízii so zákonom o hmotnej núdzi nedošlo. "Zdá sa mi choré ustanovenie, ktoré hovorí, že Slovenská republika sa má starať o každého bez ohľadu, ako sa ten daný občan správa k SR a k občanom. Sme otvorení hovoriť o tejto zmene," uviedol Igor Matovič. Zároveň vyzval všetkých členov vlády, aby pomáhali Pollákovi pri napĺňaní jeho reformy. Pripomenul, že funkcia splnomocnenca vlády je len poradná funkcia.

Na základe zákona by mali mať od januára 2014 ľudia v hmotnej núdzi nárok na finančnú pomoc od štátu vo výške 61,60 eura len vtedy, ak odpracujú 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľných činností. Základným predpokladom týchto podmienok má byť to, že ľuďom v hmotnej núdzi má byť práca ponúknutá.

Podľa prezidenta je však toto ustanovenie v zákone problematické. Pretože podľa ústavy má každý, kto je v hmotnej núdzi, právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Zároveň nemožno nikoho poslať na nútené práce alebo nútené služby. Prezident má tak pochybnosti, či je schválený zákon v súlade s ústavou. Podľa neho sa mal v zákone vymedziť pojem menších obecných služieb, alebo aspoň uviesť odkaz na príslušný právny predpis.

Gašparovič preto navrhuje, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s tým, že z neho vyjme jednu z podmienok pre nárok na dávku v hmotnej núdzi. A to účasť na menších obecných službách pre obec, alebo rozpočtovú organizáciu, alebo príspevkovú organizáciu, ktorú zriaďuje obec.